posláno:
28. December 2008 22:06
neviem, či sa uchytí, ale skúsim...
kamarát mi poslal jeden článok z internetového fóra. celkom zaujímavé:
Na internete som našiel denník legionára..
Tak tu to je: (musel som to opraviť boli tam nevhodné výrazy)nieje to pôvodný článok musel som to upraviť, lebo raz už som ho tu dal ale mi ho zmazali.... no som zvedavý čo vy nato ***- znamená nevhodný výraz
V prvom rade zdravím všetkých. Volám sa Karol Veľký a mám 26 rokov. V nasledujúcich riadkoch si prečítate môj životný príbeh, resp. aspoň trochu sa Vám pokúsim priblížiť to, čo prežívam a to, čo sa udialo, počas minulých rokov môjho života.
Okrem toho, že bojujem za prežitie bielej rasy na tejto planéte, som žoldnier. Už niekoľko rokov slúžim vo Francúzskej Cudzineckej Légii. Tento článok som napísal špeciálne na požiadavku ****, nie preto, aby som sa Vám pochválil, ale aby som možno mnohým z Vás poradil ako ďalej. Nemám potrebu chváliť sa a už vôbec nie niekomu niečo dokazovať, ale na druhej strane som hrdý na to, že som Legionár. Týmto článkom, chcem otvoriť novú cestu boja za 14 slov a naznačiť Vám, že existuje aj iná alternatíva ako uniknúť systému. Mohol by som začať rozprávať kdekoľvek, ale začnem pekne po poriadku. Ako to všetko začalo? Prečo som sa rozhodol opustiť svoju rodnú zem? Mal som veľmi veľa dôvodov "vypariť sa" ale aj rovnako ma držalo veľa vecí zostať a pokračovať v boji doma. No prišiel deň "veľkého rozhodnutia", zobral som si z domu najnutnejšie veci a odišiel som. Moja rodina bola z môjho rozhodnutia, nie veľmi nadšená (pre moju bezpečnosť sa k tomu nebudem vyjadrovať).
Hranice Francúzska som prekročil v meste Strasbourg. Bolo chladné a opršané ráno. Podľa malej mapy Strasbourgu nájdenej na internete, som sa vydal hľadať, to za čím som prišiel. Prešiel som niekoľko ulíc, pár malých námestí a čoskoro som narazil na kasárne. Keď, že bolo ešte skoro ráno, okolo tábora sa prechádzali miestne prostitútky, ťažko zarábajúce si na chlieb. Spolu so mnou sa prišli zaangažovať ešte dvaja Poliaci a jeden Rumun, ktorý už čakali pred bránou a márne sa pokúšali dostať dnu. Ešte sme si vychutnali pár studených kvapiek dažďa, kým nám prišiel otvoriť hlavný desiatnik, ktorý ako som neskôr zistil bol Holanďan. Slabou anglo-francúzštinou sme sa mu snažili vysvetliť prečo sme tu, ale keď nás videl, tak veľmi rýchlo pochopil o čo nám ide. Ešte pred tým ako sme vstúpili dnu nám caporal-chef /hlavný desiatnik/ zobral pasy, bleskovo skontroloval stav zubov, popýtal sa či máme toaletné potreby a až potom sme prešli ďalej. Jeden z dobrovoľníkov nemal to šťastie a tak išiel zháňať veci na holenie. Vrátil sa o 3 hodiny, keď si to zadovážil. Onedlho sme si pozreli krátky film o Légii, vypísali sme prvé papiere a zmenil nám meno. To, že odchod nováčikov bol len nedávno, svedčilo, len pár ľudí v ďalšej miestnosti. V Strasbourgu som zotrval 4 dni, kým sa nazbieral potrebný počet dobrovoľníkov. Už si presne nepamätám, koľkí z ktorej národnosti išli spolu so mnou, ale viem za nás bolo 15, Poliaci, Rumuni, Bulhari, Česi, Slováci a Rusi. Cítil som sa príjemne a bol som hrdý na to, že tu vidím len ****** krv, to som však ešte nevedel koho uvidím v materskom regimente Légie. V ten večer sme si zobrali všetky svoje veci a vlakom sme odišli na juh. Ráno o 6h som sa prebudil v Marseille. Je to druhé najväčšie mesto vo Francúzsku, ale myslím že asi najšpinavšie. Hovorí sa mu aj druhý Alžír. Prečo? Pretože asi 80% populácie tvoria Arabi, ktorí sa sem priplavili za posledných pár desiatok rokov zo severnej Afriky a zamorili toto mesto ako všetky ostatné, v ktorých sú. Tu sme prestúpili na vlak do mesta Aubagne, ležiaceho len neďaleko od Marseille. Na vlakovej stanici v Aubagne nás vyzdvihol autobus, ktorý šoféroval, mimochodom Legionár čiernej pleti. Môj úsmev z tváre zmizol už po príchode do Marseille, ale keď som videl, kto všetko zaklopal na dvere âVeľkej Matkyâ, tak som bol ešte viac znechutený.
Nebolo to raz, čo som musel brániť svoju bielu hrdosť. Ak ma desiatnik čiernej pleti rozhodnúť o tom kto pôjde vyčistiť toalety, tak v 10 prípadoch z 10 sa rozhodne pre bieleho legionára. Celkovo je v Légii asi 130 národností, ale napr. až 40% tvoria Slovanské národy, ako Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci, Rumuni, Bulhari, Srbi, Chorváti, atd. Spolu so mnou do Aubagne prišiel jeden Slovák a dvaja Česi. Čoskoro sme zistili, že tu nie sme sami a našli sme ďalších Čechoslovákov. Každá národnosť si tu vytvorila svoje teritórium, menili sa vždy len ľudia. Vo výberovom centre som strávil mesiac. Za ten čas sa tu vystriedalo tisíce ľudí. Z asi 300 dobrovoľníkov si Légia vyberie 20 ľudí. Najväčšia skupina tých čo neuspeli odchádza prvý týždeň, po tom čo neurobia psychotesty. Neskôr príde zdravotná prehliadka, beh a konečné rozhovory, prečo chcete do Légie. Psychotesty sú podobne ako u polície. Čo sa týka Vášho zdravia, nezistia nič čo neprezradíte, preto ak máte nejaký problém, ktorý nie je vážny, tak si to nechajte pre seba, lebo Vás pošlú domov. Beh sa beží klasicky za 12 min. Je potrebné zabehnúť aspoň 2800m. Na regimente beháme skoro každý deň (pokiaľ nie sme v teréne alebo nemáme službu) 10-15km. Ak je niekto slabý v behu, pošlú ho domov. Ale môže to skúsiť znovu, po niekoľkých mesiacoch, čo však v prípade zdravia nie je možné. Ako posledné Vás čaká "Gestapo". Tak sa hovorí slangovo ľuďom, čo zisťujú o Vás všetky dostupné informácie. Légia úzko spolupracuje s Interpolom. Ak ste hľadaní touto Z.O.G. službou, tak Vás Légia bez milosti "vykopne" za bránu, ale pred tým upovedomí Interpol, aby poslal po Vás taxi. Ak máte len "malý" problém môžete mať šťastie, že Vás Légia "ochráni" a prijme do svojich radov. S gestapom sa robí niekoľko 2-3 hodinových rozhovorov. Pýtajú sa Vás opäť prečo ste prišli, čo ste robili v civile, aká je Vaša situácia doma v rodine a pod. Ako som už povedal, zistia si fakt všetko, čo im poskytnú ostatné informačné ZOG služby. Ak klamete je dôležité, zapamätať si to, čo ste povedali prvý krát a stále to opakovať, pretože ak ste prichytení, že klamete pošlú Vás opäť domov. Ak je Vaše telo skrášlené tetovaním, každú jednu kérku si odfotia. Ak ste úspešní a Légia si Vás vyberie, stávate sa "engagé volontaire" čiže odvedený dobrovoľník. Zostáva už len podpísať 5-ročný kontrakt a čoskoro zistíte na čo ste sa dali.
Nasledujúce 4 mesiace som strávil základným výcvikom v Castelnaudary. Toto menšie mesto, ležiace len kúsok od krásnych Pyrenejí sa v skratke zvykne nazývať Castel. Počas Vašej služby v Légii sa sem dostanete niekoľko krát. Okrem nováčikov sa tu školia špecialisti v rôznych oboroch ako automechanici, kuchári, ošetrovatelia, informatici, robia sa tu vodičské preukazy a samozrejme tu majú výcvik budúci desiatnici a poddôstojníci. Na začiatku sa tu naučíte pochodovať, spievať, strieľať, rozobrať, zložiť, vyčistiť a použiť Vašu zbraň FAMAS (5.56mm), žehliť, uložiť si posteľ a skrinku na legionársky spôsob a ešte množstvo iných vecí s ktorými sa budete stále stretávať. Veľa dobrovoľníkov má strach z toho, že nevedia po francúzsky. V Castelnaudary sa naučíte základom jazyka, je vhodné zobrať si zo sebou dobrý slovník. Časom sa Vám zafixujú do pamäte neustále používané frázy a všetko bude potom ľahšie.
Prvý mesiac zo základného výcviku stavíte na vidieku, na jednej z troch fariem. Všetko záleží podľa toho ku ktorej rote ste boli pridelení. Sú tri roty (compagnie), kde môžete byť umiestnení. Prvá rota má modrú farbu. Znakom tejto roty je kôň na hviezde. Meno modrej farmy je Bel-Air. Druhá, červená rota sídli na mieste zvanom Cuin. Emblémom je podkova a hviezda. Posledná compagnie engagé volontaires je v Reissacu. Žltá rota má za symbol nákladné auto a hviezdu. Na farme si vytrpíte viac než dosť V Légii sa tomu hovorí ramasovanie. Až tu uvidíte, čo ste schopný vydržať a či bola Légia, tým správnym riešením Keď niekto spraví banán (chybu) bude potrestaný, často krát pyká za chybu jedinca nezmyselne celá sekcia. Farma býva najväčšou nočnou morou. Nespíte, nejete, sem tam Vás dobre zmlátia. Cez deň inštrukcie, v noci sa striedate na stráži. Výnimkou nebývajú ani cvičné granáty vhodené do izby, kde spí celá sekcia a následný nástup v tom, čo máte na sebe. Nikdy nezabudnem na to, ako sme robili kliky v novembrom daždi o 3h ráno len v spodnom pádle a s prilbami na hlavách. Všetko záleží od šéfa sekcie a vašich inštruktorov. Ak majú dobrú náladu, všetko Vám pokojne vysvetlia, ale ak sú nervózni a chcú si vybiť zlosť na nováčikoch, tak budete potiť krv. Na farme býva najviac dezertérov. Ak ich chytia, robia potom tu najpodradnejšiu robotu, sú stredobodom pozornosti a ramasovania. Ak máte pocit, že by ste mohli pri najhoršom dezertovať, tak do Légie ani nevstupujte! Vždy sa riaďte tým, že čo Vás nezabije, to Vás posilní. Snažte sa prekonať samých seba, buďte lepší ako ostatní. Majte záujem naučiť sa vždy niečo nové. Légia Vám v tom ponúkne neobmedzené možnosti, treba mať len chuť a nekonečný záujem. Počas výcviku na farme som uskutočnil niekoľko pochodov, rovnako cez deň, tak aj v noci. Pred tým, ako však vyrazíte Vás poinformujú, čo si zobrať do svojho "Sac a dos" ruksaku. Ako som už povedal, ak chcú, aby ste na základný výcvik len tak skoro nezabudli, budete veľmi trpieť, preto sa môže stať, že do vášho ruksaku, si zoberiete úplné zbytočné veci. Niekoľko pochodov "maršov" pôjdete nepretržite, ale aby ste nabrali nové sily, naučia Vás, postaviť si jednoduchý prístrešok na prenocovanie. Počas nočného táborenia, sa opäť jeden po druhom vystriedate na stráži. Beda tomu, kto bude prichytený, že zaspal alebo robil to čo nemal!
Na farmu sme boli privezení na nákladných autách, ale naspäť sme išli po svojich. Výcvik na farme sme ukončili 2 dňovým pochodom (asi 50km), ktorému sa hovorí "March Kepi Blanc". Po spiatočnom príchode do 4RE v Castelnaudary, som sa stal Legionárom a obdŕžal som legionársku čiapku "Kepi Blancâ. Ešte pred tým sa treba ale naučiť legionársky zákonník cti (Le code d'honneur du Légionnaire), je uvedený pri konci. Počas zvyšných 3 mesiacov sa opakuje to čo ste sa naučili, zdokonaľujete sa v streľbe, sem-tam sa ide do terénu. Každá sekcia chodí na krátky pobyt do Pyrenejí. Podľa sezóny sa venujete zaujímavým športovým aktivitám, ako je lyžovanie, orientačný beh, kaňoning, výstup na jeden z pyrenejských končiarov a podobne činnosti, čo Vám rýchlo zahrejú krv. Tak, ako sme ukončili farmu, malým 50km pochodom, tak aj na konci základného výcviku náš čakalo niečo podobne a to 120km pochod Francúzskom. Tomuto pochodu sa hovorí "Raid march" a boli sme z neho všetci veľmi, ale veľmi unavení. Na jeho konci sme vpochodovali do tábora a hrdo spievali pieseň našej sekcie, aby všetci vedeli, že sme ukončili inštrukciu. Potom zostava už len všetko upratať, vyčistiť a je čas opustiť Castel a isť na nový regiment.
Légia momentálne disponuje okolo 8000 mužmi, zastúpených v 10 regimentoch. Tri z nich sú mimo Francúzska. 13 DBLE v Djibouti, 3 REI vo Francúzskej Guyane (Ak je miesto, najlepší zo sekcie zvyčajne žiadajú o 2-ročný pobyt) a DLEM na malom ostrove Mayotte pri Madagaskare. Po základnom výcviku si však väčšinou vyberáte zo zvyšných regimentov, ktoré sú vo Francúzsku. 2REP (Korzika) regiment parašutistov, 2REI (Nimes) pechota, 2REG (St.Christol) a 1REG (Laudun) ženisti, 1REC (Orange) kavaléria, 1RE (Aubagne) hudba. Je tak isto nepravdepodobné, že by ste zostali po inštrukcii v 4RE (Castelnaudary). Legionársky život začne až potom ako prídete na nový väčšinou Vami zvolený regiment. Tu nadviažete na to čo Vás naučili v Castelnaudary. Vyberiete si špecializáciu a potom sa tomu venujete možno Vás celý 5-ročný kontrakt. Počas základného výcviku sme nemali skoro žiadne voľno, boli to dosť tvrdé mesiace, normálne nemáte ani právo zatelefonovať si, resp. dať vašej rodine vedieť, že ste OK. Všetko záleží, ale od Vašich nadriadených. Na normálnom regimente je úplne iný život. Máte oveľa viac voľnosti, ale zase aj viac zodpovednosti za svoje činy. Keď skončíte večer svoju prácu (začínate ráno okolo 6h a skončíte okolo 18h) do nasledujúceho rána ste väčšinou "voľní". Je preto na Vás, čomu dáte prednosť. Môžete isť do mesta (cez týždeň len vo vychádzkovej uniforme, tenue sortie), ísť do posilňovne, posilňovať s alkoholom vo Foyeri (Bar na regimente) alebo Vaše vojenské aktivity stále nekončia, je potrebné prichystať tenue parade na 24-hodinovú stráž.
Ja osobne, zvyšok večera trávim hlavne vo fitnes, thajským boxom alebo som na plavárni. Je len na Vás v akej kondícii udržujete svoje telo. Keď ste lepší, ako ostatní, tí môžu len ticho závidieť. Je mi na grc, z niektorých vojakov, čo nedokážu vyšplhať ani 6m dlhé lano bez použitia nôh, o tom ako urobiť viac ako 10 zhybov na hrazde ani nehovorím. Samozrejme, že je jednoduchšie sedieť každý večer v bare a kúpať pečienku v alkohole, ako vybiť posledné zvyšky nadbytočnej energie.
Všetky bojové regimenty (regimenty combat), absolvujú väčšinou raz za rok nejakú operáciu. Buď vystriedate kamarátov (tournant), alebo ste povolaní na základe alertu (OPEX - operation extérieur). Doba misie je stanovená väčšinou na 4-6 mesiacov, ale môže sa stať, že sa vrátite aj skôr a momentálne Vás odvelia inde. Niektorí Legionári čakajú na svoju prvú operáciu, aj niekoľko mesiacov, iní skončia základný výcvik a po príchode na novú rotu za mesiac odchádzajú. Dnes väčšinou Légia plní "mierové" misie sionistického paktu NATO, keď že je Francúzsko jeho členom alebo je na programe zasahovanie do vnútorných problémov bývalých francúzskych kolónií. Misie sa môžu uskutočniť kdekoľvek Vás povolajú, ako napr.. bývalá Juhoslávia, Afganistan, Pobrežie Slonoviny, Centrálna Afrika, Gabon, Rwanda, Haiti, atď.
Náborové centrá sú po celom Francúzsku. Odporúčam ísť buď do Strasbourgu, Nice, Fontenay-sous Bois (Paríž) alebo priamo do 1RE v Aubagne, kde sa koná výberové konanie. Nezabúdajte, že keď Vás Légia pošle domov a angažovali ste sa napr. v Paríži, dostanete zadarmo jednorazový lístok na vlak na trase Aubagne-Marseille-Paríž. Ak pôjdete priamo do Aubagne a nezoberú Vás, cestu si hradíte sami. Francúzska armáda má až 75% zľavy na vlak, preto napríklad za cestu rýchlovlakom TGV, na trase Marseille-Paríž (približne 800km) zaplatíte len okolo 20Eur, namiesto 80Eur.
Veci, ktoré si so sebou zoberte :
Cestovný pas (hneď po vstupe Vám ho zoberú). Vrátia Vám ho až po 5 rokoch. Žiadne iné doklady neberte, všetky Vám zoberú a dajú väčšinou po 5 rokoch!!! Peniaze (Eurá). Na cestu tam aj spať. Podľa vlastného uváženia, aspoň 200Eur. Jedlo a niečo na pitie na cestu do Francúzska. Za brány Légie s ním, ale nechoďte (vyhodia ho), hneď po vstupe dostanete jedlo. Nezabudnite na normálne oblečenie a vhodné tenisky na behanie a šport. Neberte si nič s politickými motívmi. Francúzsko nie je biela krajina a navyše Vás preto môžu odmietnuť. Každý, ale zodpovedá sám za seba. Príliš skoro vyložené karty, Vás môžu stáť výhru! Hlupáci sa ale nikdy nepoučia! Zoberte si dobrý slovník, alebo francúzštinu pre samoukov. Neberte si žiadne osobitné zápisníky s adresami a číslami rodiny, známych, priateľov. Toto Vám zlikvidujú ako prvé, preto ich vpíšte nenápadne niekam do slovníka, prípadne zlepte dokopy popísané strany. Ak si vezmete so sebou Z.O.G. vysielačku (Mobilný telefón), SIM kartu si tiež niekam dobre schovajte (napr do topánok) pretože ju tiež zničia! To platí aj pre kreditné karty. Zlomia ju na dve polovice a odložia s ostatnými dokladmi. Mobilný telefón Vám nechajú, ale dostanete ho, až po základnom výcviku spolu so všetkými vecami, ktoré Vám zobrali. Ako som už povedal, to sa nevzťahuje na cestovný pas a ostatné doklady! Nezabudnite si zobrať so sebou dobré toaletné potreby. Najmä žiletky, resp. elektrický holiaci strojček, klieštiky na nechty, zubnú kefku, pastu a telový šampón. Šampón na vlasy Vám asi nebude treba, logicky asi preto, že nebudete mat žiadne vlasy. :o) To čo si však zoberiete je vizitkou Vašej osobnej hygieny. Z elektronických vecí, discman alebo mp3 prehrávač nie je problém. Neberte si zo sebou žiadne drahé veci, cennosti, retiazky, prstene, prívesky a pod. Zlodeji sú všade a navyše na regimente sú z hľadiska bezpečnosti všetky ozdoby z kovu zakázané. Nedoporučujem brať si so sebou zbrane, nôž, boxer, pendrek, kaser a pod. Légia je armáda, nie agentúra nájomných vrahov. Všetky potrebné nástroje si zaobstaráte neskôr, keď príde čas a budete mat v mnohých veciach jasnejšie, ako na začiatku
kamarát mi poslal jeden článok z internetového fóra. celkom zaujímavé:
Na internete som našiel denník legionára..
Tak tu to je: (musel som to opraviť boli tam nevhodné výrazy)nieje to pôvodný článok musel som to upraviť, lebo raz už som ho tu dal ale mi ho zmazali.... no som zvedavý čo vy nato ***- znamená nevhodný výraz
V prvom rade zdravím všetkých. Volám sa Karol Veľký a mám 26 rokov. V nasledujúcich riadkoch si prečítate môj životný príbeh, resp. aspoň trochu sa Vám pokúsim priblížiť to, čo prežívam a to, čo sa udialo, počas minulých rokov môjho života.
Okrem toho, že bojujem za prežitie bielej rasy na tejto planéte, som žoldnier. Už niekoľko rokov slúžim vo Francúzskej Cudzineckej Légii. Tento článok som napísal špeciálne na požiadavku ****, nie preto, aby som sa Vám pochválil, ale aby som možno mnohým z Vás poradil ako ďalej. Nemám potrebu chváliť sa a už vôbec nie niekomu niečo dokazovať, ale na druhej strane som hrdý na to, že som Legionár. Týmto článkom, chcem otvoriť novú cestu boja za 14 slov a naznačiť Vám, že existuje aj iná alternatíva ako uniknúť systému. Mohol by som začať rozprávať kdekoľvek, ale začnem pekne po poriadku. Ako to všetko začalo? Prečo som sa rozhodol opustiť svoju rodnú zem? Mal som veľmi veľa dôvodov "vypariť sa" ale aj rovnako ma držalo veľa vecí zostať a pokračovať v boji doma. No prišiel deň "veľkého rozhodnutia", zobral som si z domu najnutnejšie veci a odišiel som. Moja rodina bola z môjho rozhodnutia, nie veľmi nadšená (pre moju bezpečnosť sa k tomu nebudem vyjadrovať).
Hranice Francúzska som prekročil v meste Strasbourg. Bolo chladné a opršané ráno. Podľa malej mapy Strasbourgu nájdenej na internete, som sa vydal hľadať, to za čím som prišiel. Prešiel som niekoľko ulíc, pár malých námestí a čoskoro som narazil na kasárne. Keď, že bolo ešte skoro ráno, okolo tábora sa prechádzali miestne prostitútky, ťažko zarábajúce si na chlieb. Spolu so mnou sa prišli zaangažovať ešte dvaja Poliaci a jeden Rumun, ktorý už čakali pred bránou a márne sa pokúšali dostať dnu. Ešte sme si vychutnali pár studených kvapiek dažďa, kým nám prišiel otvoriť hlavný desiatnik, ktorý ako som neskôr zistil bol Holanďan. Slabou anglo-francúzštinou sme sa mu snažili vysvetliť prečo sme tu, ale keď nás videl, tak veľmi rýchlo pochopil o čo nám ide. Ešte pred tým ako sme vstúpili dnu nám caporal-chef /hlavný desiatnik/ zobral pasy, bleskovo skontroloval stav zubov, popýtal sa či máme toaletné potreby a až potom sme prešli ďalej. Jeden z dobrovoľníkov nemal to šťastie a tak išiel zháňať veci na holenie. Vrátil sa o 3 hodiny, keď si to zadovážil. Onedlho sme si pozreli krátky film o Légii, vypísali sme prvé papiere a zmenil nám meno. To, že odchod nováčikov bol len nedávno, svedčilo, len pár ľudí v ďalšej miestnosti. V Strasbourgu som zotrval 4 dni, kým sa nazbieral potrebný počet dobrovoľníkov. Už si presne nepamätám, koľkí z ktorej národnosti išli spolu so mnou, ale viem za nás bolo 15, Poliaci, Rumuni, Bulhari, Česi, Slováci a Rusi. Cítil som sa príjemne a bol som hrdý na to, že tu vidím len ****** krv, to som však ešte nevedel koho uvidím v materskom regimente Légie. V ten večer sme si zobrali všetky svoje veci a vlakom sme odišli na juh. Ráno o 6h som sa prebudil v Marseille. Je to druhé najväčšie mesto vo Francúzsku, ale myslím že asi najšpinavšie. Hovorí sa mu aj druhý Alžír. Prečo? Pretože asi 80% populácie tvoria Arabi, ktorí sa sem priplavili za posledných pár desiatok rokov zo severnej Afriky a zamorili toto mesto ako všetky ostatné, v ktorých sú. Tu sme prestúpili na vlak do mesta Aubagne, ležiaceho len neďaleko od Marseille. Na vlakovej stanici v Aubagne nás vyzdvihol autobus, ktorý šoféroval, mimochodom Legionár čiernej pleti. Môj úsmev z tváre zmizol už po príchode do Marseille, ale keď som videl, kto všetko zaklopal na dvere âVeľkej Matkyâ, tak som bol ešte viac znechutený.
Nebolo to raz, čo som musel brániť svoju bielu hrdosť. Ak ma desiatnik čiernej pleti rozhodnúť o tom kto pôjde vyčistiť toalety, tak v 10 prípadoch z 10 sa rozhodne pre bieleho legionára. Celkovo je v Légii asi 130 národností, ale napr. až 40% tvoria Slovanské národy, ako Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci, Rumuni, Bulhari, Srbi, Chorváti, atd. Spolu so mnou do Aubagne prišiel jeden Slovák a dvaja Česi. Čoskoro sme zistili, že tu nie sme sami a našli sme ďalších Čechoslovákov. Každá národnosť si tu vytvorila svoje teritórium, menili sa vždy len ľudia. Vo výberovom centre som strávil mesiac. Za ten čas sa tu vystriedalo tisíce ľudí. Z asi 300 dobrovoľníkov si Légia vyberie 20 ľudí. Najväčšia skupina tých čo neuspeli odchádza prvý týždeň, po tom čo neurobia psychotesty. Neskôr príde zdravotná prehliadka, beh a konečné rozhovory, prečo chcete do Légie. Psychotesty sú podobne ako u polície. Čo sa týka Vášho zdravia, nezistia nič čo neprezradíte, preto ak máte nejaký problém, ktorý nie je vážny, tak si to nechajte pre seba, lebo Vás pošlú domov. Beh sa beží klasicky za 12 min. Je potrebné zabehnúť aspoň 2800m. Na regimente beháme skoro každý deň (pokiaľ nie sme v teréne alebo nemáme službu) 10-15km. Ak je niekto slabý v behu, pošlú ho domov. Ale môže to skúsiť znovu, po niekoľkých mesiacoch, čo však v prípade zdravia nie je možné. Ako posledné Vás čaká "Gestapo". Tak sa hovorí slangovo ľuďom, čo zisťujú o Vás všetky dostupné informácie. Légia úzko spolupracuje s Interpolom. Ak ste hľadaní touto Z.O.G. službou, tak Vás Légia bez milosti "vykopne" za bránu, ale pred tým upovedomí Interpol, aby poslal po Vás taxi. Ak máte len "malý" problém môžete mať šťastie, že Vás Légia "ochráni" a prijme do svojich radov. S gestapom sa robí niekoľko 2-3 hodinových rozhovorov. Pýtajú sa Vás opäť prečo ste prišli, čo ste robili v civile, aká je Vaša situácia doma v rodine a pod. Ako som už povedal, zistia si fakt všetko, čo im poskytnú ostatné informačné ZOG služby. Ak klamete je dôležité, zapamätať si to, čo ste povedali prvý krát a stále to opakovať, pretože ak ste prichytení, že klamete pošlú Vás opäť domov. Ak je Vaše telo skrášlené tetovaním, každú jednu kérku si odfotia. Ak ste úspešní a Légia si Vás vyberie, stávate sa "engagé volontaire" čiže odvedený dobrovoľník. Zostáva už len podpísať 5-ročný kontrakt a čoskoro zistíte na čo ste sa dali.
Nasledujúce 4 mesiace som strávil základným výcvikom v Castelnaudary. Toto menšie mesto, ležiace len kúsok od krásnych Pyrenejí sa v skratke zvykne nazývať Castel. Počas Vašej služby v Légii sa sem dostanete niekoľko krát. Okrem nováčikov sa tu školia špecialisti v rôznych oboroch ako automechanici, kuchári, ošetrovatelia, informatici, robia sa tu vodičské preukazy a samozrejme tu majú výcvik budúci desiatnici a poddôstojníci. Na začiatku sa tu naučíte pochodovať, spievať, strieľať, rozobrať, zložiť, vyčistiť a použiť Vašu zbraň FAMAS (5.56mm), žehliť, uložiť si posteľ a skrinku na legionársky spôsob a ešte množstvo iných vecí s ktorými sa budete stále stretávať. Veľa dobrovoľníkov má strach z toho, že nevedia po francúzsky. V Castelnaudary sa naučíte základom jazyka, je vhodné zobrať si zo sebou dobrý slovník. Časom sa Vám zafixujú do pamäte neustále používané frázy a všetko bude potom ľahšie.
Prvý mesiac zo základného výcviku stavíte na vidieku, na jednej z troch fariem. Všetko záleží podľa toho ku ktorej rote ste boli pridelení. Sú tri roty (compagnie), kde môžete byť umiestnení. Prvá rota má modrú farbu. Znakom tejto roty je kôň na hviezde. Meno modrej farmy je Bel-Air. Druhá, červená rota sídli na mieste zvanom Cuin. Emblémom je podkova a hviezda. Posledná compagnie engagé volontaires je v Reissacu. Žltá rota má za symbol nákladné auto a hviezdu. Na farme si vytrpíte viac než dosť V Légii sa tomu hovorí ramasovanie. Až tu uvidíte, čo ste schopný vydržať a či bola Légia, tým správnym riešením Keď niekto spraví banán (chybu) bude potrestaný, často krát pyká za chybu jedinca nezmyselne celá sekcia. Farma býva najväčšou nočnou morou. Nespíte, nejete, sem tam Vás dobre zmlátia. Cez deň inštrukcie, v noci sa striedate na stráži. Výnimkou nebývajú ani cvičné granáty vhodené do izby, kde spí celá sekcia a následný nástup v tom, čo máte na sebe. Nikdy nezabudnem na to, ako sme robili kliky v novembrom daždi o 3h ráno len v spodnom pádle a s prilbami na hlavách. Všetko záleží od šéfa sekcie a vašich inštruktorov. Ak majú dobrú náladu, všetko Vám pokojne vysvetlia, ale ak sú nervózni a chcú si vybiť zlosť na nováčikoch, tak budete potiť krv. Na farme býva najviac dezertérov. Ak ich chytia, robia potom tu najpodradnejšiu robotu, sú stredobodom pozornosti a ramasovania. Ak máte pocit, že by ste mohli pri najhoršom dezertovať, tak do Légie ani nevstupujte! Vždy sa riaďte tým, že čo Vás nezabije, to Vás posilní. Snažte sa prekonať samých seba, buďte lepší ako ostatní. Majte záujem naučiť sa vždy niečo nové. Légia Vám v tom ponúkne neobmedzené možnosti, treba mať len chuť a nekonečný záujem. Počas výcviku na farme som uskutočnil niekoľko pochodov, rovnako cez deň, tak aj v noci. Pred tým, ako však vyrazíte Vás poinformujú, čo si zobrať do svojho "Sac a dos" ruksaku. Ako som už povedal, ak chcú, aby ste na základný výcvik len tak skoro nezabudli, budete veľmi trpieť, preto sa môže stať, že do vášho ruksaku, si zoberiete úplné zbytočné veci. Niekoľko pochodov "maršov" pôjdete nepretržite, ale aby ste nabrali nové sily, naučia Vás, postaviť si jednoduchý prístrešok na prenocovanie. Počas nočného táborenia, sa opäť jeden po druhom vystriedate na stráži. Beda tomu, kto bude prichytený, že zaspal alebo robil to čo nemal!
Na farmu sme boli privezení na nákladných autách, ale naspäť sme išli po svojich. Výcvik na farme sme ukončili 2 dňovým pochodom (asi 50km), ktorému sa hovorí "March Kepi Blanc". Po spiatočnom príchode do 4RE v Castelnaudary, som sa stal Legionárom a obdŕžal som legionársku čiapku "Kepi Blancâ. Ešte pred tým sa treba ale naučiť legionársky zákonník cti (Le code d'honneur du Légionnaire), je uvedený pri konci. Počas zvyšných 3 mesiacov sa opakuje to čo ste sa naučili, zdokonaľujete sa v streľbe, sem-tam sa ide do terénu. Každá sekcia chodí na krátky pobyt do Pyrenejí. Podľa sezóny sa venujete zaujímavým športovým aktivitám, ako je lyžovanie, orientačný beh, kaňoning, výstup na jeden z pyrenejských končiarov a podobne činnosti, čo Vám rýchlo zahrejú krv. Tak, ako sme ukončili farmu, malým 50km pochodom, tak aj na konci základného výcviku náš čakalo niečo podobne a to 120km pochod Francúzskom. Tomuto pochodu sa hovorí "Raid march" a boli sme z neho všetci veľmi, ale veľmi unavení. Na jeho konci sme vpochodovali do tábora a hrdo spievali pieseň našej sekcie, aby všetci vedeli, že sme ukončili inštrukciu. Potom zostava už len všetko upratať, vyčistiť a je čas opustiť Castel a isť na nový regiment.
Légia momentálne disponuje okolo 8000 mužmi, zastúpených v 10 regimentoch. Tri z nich sú mimo Francúzska. 13 DBLE v Djibouti, 3 REI vo Francúzskej Guyane (Ak je miesto, najlepší zo sekcie zvyčajne žiadajú o 2-ročný pobyt) a DLEM na malom ostrove Mayotte pri Madagaskare. Po základnom výcviku si však väčšinou vyberáte zo zvyšných regimentov, ktoré sú vo Francúzsku. 2REP (Korzika) regiment parašutistov, 2REI (Nimes) pechota, 2REG (St.Christol) a 1REG (Laudun) ženisti, 1REC (Orange) kavaléria, 1RE (Aubagne) hudba. Je tak isto nepravdepodobné, že by ste zostali po inštrukcii v 4RE (Castelnaudary). Legionársky život začne až potom ako prídete na nový väčšinou Vami zvolený regiment. Tu nadviažete na to čo Vás naučili v Castelnaudary. Vyberiete si špecializáciu a potom sa tomu venujete možno Vás celý 5-ročný kontrakt. Počas základného výcviku sme nemali skoro žiadne voľno, boli to dosť tvrdé mesiace, normálne nemáte ani právo zatelefonovať si, resp. dať vašej rodine vedieť, že ste OK. Všetko záleží, ale od Vašich nadriadených. Na normálnom regimente je úplne iný život. Máte oveľa viac voľnosti, ale zase aj viac zodpovednosti za svoje činy. Keď skončíte večer svoju prácu (začínate ráno okolo 6h a skončíte okolo 18h) do nasledujúceho rána ste väčšinou "voľní". Je preto na Vás, čomu dáte prednosť. Môžete isť do mesta (cez týždeň len vo vychádzkovej uniforme, tenue sortie), ísť do posilňovne, posilňovať s alkoholom vo Foyeri (Bar na regimente) alebo Vaše vojenské aktivity stále nekončia, je potrebné prichystať tenue parade na 24-hodinovú stráž.
Ja osobne, zvyšok večera trávim hlavne vo fitnes, thajským boxom alebo som na plavárni. Je len na Vás v akej kondícii udržujete svoje telo. Keď ste lepší, ako ostatní, tí môžu len ticho závidieť. Je mi na grc, z niektorých vojakov, čo nedokážu vyšplhať ani 6m dlhé lano bez použitia nôh, o tom ako urobiť viac ako 10 zhybov na hrazde ani nehovorím. Samozrejme, že je jednoduchšie sedieť každý večer v bare a kúpať pečienku v alkohole, ako vybiť posledné zvyšky nadbytočnej energie.
Všetky bojové regimenty (regimenty combat), absolvujú väčšinou raz za rok nejakú operáciu. Buď vystriedate kamarátov (tournant), alebo ste povolaní na základe alertu (OPEX - operation extérieur). Doba misie je stanovená väčšinou na 4-6 mesiacov, ale môže sa stať, že sa vrátite aj skôr a momentálne Vás odvelia inde. Niektorí Legionári čakajú na svoju prvú operáciu, aj niekoľko mesiacov, iní skončia základný výcvik a po príchode na novú rotu za mesiac odchádzajú. Dnes väčšinou Légia plní "mierové" misie sionistického paktu NATO, keď že je Francúzsko jeho členom alebo je na programe zasahovanie do vnútorných problémov bývalých francúzskych kolónií. Misie sa môžu uskutočniť kdekoľvek Vás povolajú, ako napr.. bývalá Juhoslávia, Afganistan, Pobrežie Slonoviny, Centrálna Afrika, Gabon, Rwanda, Haiti, atď.
Náborové centrá sú po celom Francúzsku. Odporúčam ísť buď do Strasbourgu, Nice, Fontenay-sous Bois (Paríž) alebo priamo do 1RE v Aubagne, kde sa koná výberové konanie. Nezabúdajte, že keď Vás Légia pošle domov a angažovali ste sa napr. v Paríži, dostanete zadarmo jednorazový lístok na vlak na trase Aubagne-Marseille-Paríž. Ak pôjdete priamo do Aubagne a nezoberú Vás, cestu si hradíte sami. Francúzska armáda má až 75% zľavy na vlak, preto napríklad za cestu rýchlovlakom TGV, na trase Marseille-Paríž (približne 800km) zaplatíte len okolo 20Eur, namiesto 80Eur.
Veci, ktoré si so sebou zoberte :
Cestovný pas (hneď po vstupe Vám ho zoberú). Vrátia Vám ho až po 5 rokoch. Žiadne iné doklady neberte, všetky Vám zoberú a dajú väčšinou po 5 rokoch!!! Peniaze (Eurá). Na cestu tam aj spať. Podľa vlastného uváženia, aspoň 200Eur. Jedlo a niečo na pitie na cestu do Francúzska. Za brány Légie s ním, ale nechoďte (vyhodia ho), hneď po vstupe dostanete jedlo. Nezabudnite na normálne oblečenie a vhodné tenisky na behanie a šport. Neberte si nič s politickými motívmi. Francúzsko nie je biela krajina a navyše Vás preto môžu odmietnuť. Každý, ale zodpovedá sám za seba. Príliš skoro vyložené karty, Vás môžu stáť výhru! Hlupáci sa ale nikdy nepoučia! Zoberte si dobrý slovník, alebo francúzštinu pre samoukov. Neberte si žiadne osobitné zápisníky s adresami a číslami rodiny, známych, priateľov. Toto Vám zlikvidujú ako prvé, preto ich vpíšte nenápadne niekam do slovníka, prípadne zlepte dokopy popísané strany. Ak si vezmete so sebou Z.O.G. vysielačku (Mobilný telefón), SIM kartu si tiež niekam dobre schovajte (napr do topánok) pretože ju tiež zničia! To platí aj pre kreditné karty. Zlomia ju na dve polovice a odložia s ostatnými dokladmi. Mobilný telefón Vám nechajú, ale dostanete ho, až po základnom výcviku spolu so všetkými vecami, ktoré Vám zobrali. Ako som už povedal, to sa nevzťahuje na cestovný pas a ostatné doklady! Nezabudnite si zobrať so sebou dobré toaletné potreby. Najmä žiletky, resp. elektrický holiaci strojček, klieštiky na nechty, zubnú kefku, pastu a telový šampón. Šampón na vlasy Vám asi nebude treba, logicky asi preto, že nebudete mat žiadne vlasy. :o) To čo si však zoberiete je vizitkou Vašej osobnej hygieny. Z elektronických vecí, discman alebo mp3 prehrávač nie je problém. Neberte si zo sebou žiadne drahé veci, cennosti, retiazky, prstene, prívesky a pod. Zlodeji sú všade a navyše na regimente sú z hľadiska bezpečnosti všetky ozdoby z kovu zakázané. Nedoporučujem brať si so sebou zbrane, nôž, boxer, pendrek, kaser a pod. Légia je armáda, nie agentúra nájomných vrahov. Všetky potrebné nástroje si zaobstaráte neskôr, keď príde čas a budete mat v mnohých veciach jasnejšie, ako na začiatku
Honeste vivere, alterum non leadere, suum cuique tribuere.
vzkazů:
986
| odkud:
Nitra- matka slovenských miest
| registrován od:
27. July 2005 10:46
| poslední návštěva:
30. April 2013 18:51
tak som sa takto pobavil 
