Ďalšia časť s vami spomínanej publikácie.
"ĽUDOPRÁZDNA" KARPATSKÁ KOTLINA - MALOVANÁ LOŽ
V maďarskom parlamente - postavenom hlavne liptovskými murármi - visí v jednej z najväčších siení monumentálny, šesťnásťmetrový obraz nazvaný Prichod starých Maďarov (presnejšie starých Uhrov), ktorý namaľoval jeden z najlepších "maďarských" maliarov Mihály Munkácsy (Nemec, pôvodným menom Michal Lieb). Svetozár Hurban Vajanský dal obrazu výstižný názov - Malovaná lož.
Dielo zobrazuje impozantných rytierov - vitézov (víťazov], odetých v blýskavých pancieroch, so skvelou ocelovou zbrojou, na koňoch ošírovaných bohato zdobenými postrojmi. Príchodzích jazdcov - vojvodcu Arpáda a jeho družinu vitajú miestni občania, chudáci odetí v chatrných zrebných habitoch, očividne sociálne i kultúrne zaostalejší. Pravda je však taká, že to bolo presne naopak - práve príchodzí boli tými kultúrne zaostalejšími.
Staromaďarské kmene, ktoré sa v Podunajskej (Karpatskej) kotline objavili v 9. storočí, mali oveľa chudobnejšiu slovnú zásobu ako tunajšie, prevažne staro slovenské obyvateľstvo. Stari Maďari (starí Uhri - z ôsmich turko-ungrijských kmeňov sa len jeden volal Meder-Megyer-Magyar, zrejme podľa náčelníka) nevedeli obrábať pôdu a živili sa iba lovom, chovom dobytka a lúpežnými výpravami. Takmer vôbec nepoznali remeslá a staviteľstvo a o organízácii štátu, kresťanstve, právnej tradícii a európskej vzdelanosti nemali ani potuchy.
Ich pôvodná kultúra bola taká biedna a "nekonkurencieschopná", že sa zakrátko takmer bez stopy rozplynula.
Už Svetozár Hurban Vajanský Munkácsyho obraz premenoval a nazval ho oveľa výstižnejšie - Maľovaná lož. A vôbec nie preto, že pravé meno tohto skvelého maliara nemeckého pôvodu bolo Michal Lieb.
Ozaj, kto to vlastne na Munkácsyho obraze víta náčelníka Arpáda a jeho družinu? Veď podľa pána bývalého dlhoročného prezidenta Árpáda Góncza, ktorý ten obraz určite veľmi dobre pozná, tu vtedy nebol usadený nikto. Žeby nejakí náhodní pocestní?
Bývalý maďarský prezident Árpád Góncz roku 1995 pri prednáške v Oxforde na nemalý úžas prítomného politického a vedeckého publika vyhlásil, že "po Avaroch (ktorí prišli do strednej Európy v 6. storocí n. l.- pozn. aut.) prišli Maďari, ktorí sa ako prví usadili v Karpatskej kotline a sú tu dodnes". Učte sa, Slováci!
Popredný maďarský vzdelanec, dokonca hlava štátu, pokojne nazýva nesúrodú zmes kmeňov, z ktorých len jeden sa volal Meder (Megyer-Magyar), Maďarmi, a ani sa nenamáha pridať hoci len prívlastok "starí". To je však len menšia časť nehorázneho intelektuálneho podvodu pána prezidenta Góncza. Tvrdenie, že (starí) Maďari prišli ako prví do Karpatskej kotliny, bolo a zostane obyčajnou lžou.
Od koho potom náčelníci staromaďarských kmeňov (vraj) "kúpili" túto krajinu, keď podľa pána historika Góncza "pIišli prvi", čiže do ľudoprázdna? A ako mohla v tomto ľudoprázdne fungovať Veľká Morava, v tom čase jedna z hlavných európskych mocnosti?
Maďarské "zaujatie vlasti" (vpád) bolo teda niečo celkom iné, než čo tvrdia romantické nepravdivé legendy. Starí Maďari sem prichádzali postupne po niekoľko rokov a ich hlavná čast bola na zúfalom úteku pred Bulharmi a Pečenehmi. Neprišli do ľudoprázdnej Karpatskej kotliny ako prví a vôbec sa tu ako prví neusadili. Žial, ani serióznejší maďarskí histoIici (tvoriaci za Dunajom výraznú menšinu) nie sú príliš ochotní priznať nos medzi očami a Karpatskú kotlinu pred príchodom starých Maďarov opisujú ako krajinu s veľmi riedkym a slabo organizovaným osídlením. Redšie osídlená a azda aj slabšie organizovaná bola tá malá časť územia VeľkejMoravy, na ktorej starí Uhri dostali povolenie usadiť sa (alebo iba prezimovať?)- ide o jednu z najodlahlejších periférií Veľkomoravskej ríše, o nížinato-močaristé územia medzi Bodrogom a Tisou.
Karpatská kotlina bola primerane osídlená už v dobe kamennej, bronzovej i železnej. Maďari spochybňujú, že toto územie už od 5. - 6. storočia trvalo obývali starí Slováci (Slovania, Sloveni). Ako v takmer všetkých zásadnejších tvrdeniach maďarských historikov, i tu je pravda presne opačná - starí Slováci boli v Podunajskej nížine oveľa skôr.
"V pohľade na Slovanov zohrala negatívnu úlohu predovšetkým nemecká historiografia devätnásteho storočia, ktorá bez potrebných zdôvodnení a argumentácie prijala myšlienku o príchode Slovanov do dnešných priestorov v 5. - 6. storočí n. l. Už vtedy proti tomu protestovali naši študenti na nemeckých univerzitách (P.J. Šafárik, J. Kollár)" (V.Timura).
Pri hladaní odpovede na otázku, kde bola pravlasť Slovanov, sa spomína časť Balkánu, predhorie východných Karpát po rieku Pripiať. Poľskí vedci dokazujú, že ide aj o územie v povodí riek Odry, Visly a Bugu; Popowska-Taborska(1991) konštatuje zasa zhodu archeológie a jazykovedy, podľa ktorej sú to územia južne od Karpát v povodí Dunaja, a ruský vedec Trubačov na slavistickom seminári v Bratislave jednoznačne vyhlásil: "Slovania vždy sídlili na strednom Dunaji" (V.Uhlár).
Možno to povedať aj inak - historické vystúpenie Slovanov na strednom Dunaji v 5. - 6. storočí je v rámci serióznej vedy nesporné (to uznáva aj čast maďarských historikov). A hoci nikto nevie dokázať, kedy a ako sem prišli, dôkazov o kontinuite tunajšieho indoeurópskeho (vrátane slovanského) osídlenia je viac než dosť.
To znamená, že Slovania (i tá ich rozhodujúca čast, ktorú možno nazvať starými Slovákmi) tu boli dávno pred príchodom - vpádom starých Uhrov-Maďarov.
Už tisíc rokov pred vpádom starých Maďarov razili Kelti na bratislavskom a ďalších svojich hradiskách mince - tetradrachmy (ak o tom niektorí maďarskí experti ešte nepočuli, môžu si tento biatek - biatec s obrázkom jazdca na koni pozrieť na slovenskej päťkorunáčke). Známa je hypotéza, že už v 5. - 6. storočí boli starí Slováci (Sloveni) nositeľmi právnej kultúry odvodenej zo zvykového práva.
S kým tu už osem storočí pred vpádom Arpádových bojovníkov tak dlho a úporne bojovali germánske kmene a rímske légie, v tom čase bezkonkurenčne najmocnejšia armáda sveta? Žeby maďarskí historici nepoznali ani slávny rímsky nápis na trenčianskej skale? Môžu si ho prísť prečítať, ak ho dosiaľ nestihli objaviť v odbornej literatúre. Komu vládol v 7. storočí knieža Samo, pôvodne franský kupec? S kým porazil obávané šíky dobyvateľských Avarov? Komu to s takým rešpektom písali rímski pápeži (očom je množstvo dôkazov vo vatikánskom archíve) v čase, keď sa starí Maďari ešte len veľmi matne dozvedali o existencii písma a nepoznali ani také slová ako dvere či oblok? Nepísali Sväti otcovia azda vladárom Veľkej Moravy?
Jednej z hlavných veľmocí vtedajšej Európy, ktorú za panovania Svätopluka označili ako regnum, královstvo, a jeho za svojho "drahého syna"? Komu to vládli títo mocnári, keď v "ľudoprázdnom" Podunajsku nebolo takmer nijaké osídlenie? Klame Vatikán, keď tvrdí, že tu už dávno pred príchodom kočovníkov mal kresťanské biskupstvo? Staroslovenská Veľká Morava sa rozvinula nielen na vojenskú, ale aj na významnú hospodársku veľmoc. Kontrolovala jednu z najdôležitejších európskych obchodných križovatiek - okrem iného, práve tu sa Jantárová cesta z Baltu na Balkán dotýkala Devínskej brány, vstupu do západnej Európy. "Riedko osídlená a slabo organizovaná" Veľká Morava bola v tom čase európskym špickovým producentom a exportérom drahých kovov (predovšetkým striebra), kožušín, medu, keramiky, ale najmä železa, ktoré malo zásadný hospodársky a vojenský význam.
Ako dosvedčujú archeologické vykopávky, len na území dnešného Slovenska vtedajší jeho obyvatelia vyrábali okolo 100 druhov železných výrobkov. Tak ako dnešní Slováci aj ich staroslovenskí predkovia vynikali svojimi stavbárskymi schopnosťami, čoho dôkazom je množstvo opevnených osád a mohutných hradísk, z ktorých mnohé vybudovali dávno pred príchodom starých Maďarov.
Milan Augustín upozorňuje (1997) na málo známy fakt, že maďarskí archeológovia už pred niekoľkými rokmi zverejnili získané poznatky o zvyškoch mohutného systému zdvojených až strojených obranných valov, ktoré však nedali do súvisu s obrannými stavbami proti postupu staromaďarských bojových družín, ale predpokladajú ich vznik na prelome letopočtu. Ak vezmeme do úvahy "aj valové systémy od Nyiregyházy takmer až po Budapešt, ktoré vlastne ochraňovali územia dnešného Slovenska, je zrejmé, že išlo o rozsiahle obranné systémy, ktoré mohol financovať len bohatý a mocný štátny útvar. A takýmto, aj na svojom dramatickom sklonku, bola v tejto oblasti len Veľká Morava."
Ako píše historik Ján Tibenský, arabský kupec a cestovateľ ibn Rusta sa o Svätoplukovi vyjadril ako o panovníkovi hodnom titulu "knieža kniežat". S úctou o ňom písal aj kronikár Regino či sám byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet, ktorý uvádza, že "bol udatným a u susediacich kmeňov obávaným mužom". Márne a komické sú pokusy niektorých maďarských historikov, ako je Ferencz Kászoni, ktorý síce nepopiera prítomnosť Slovanov a existenciu Veľkej Moravy, ale vo svojom spise Magyar-Szlovák(1940) tvrdí, že Svätopluk a Pribina boli - Avari, alebo Puspoki Nagy Péter, rodák z Podunajských Biskupíc, ktorý sa vo svojej knihe O polohe Veľkej Moravy (vyšla aj po anglicky, New York 1982) popri iných pokúsil premiestniť jadro Veľkomoravskej ríše k srbskému Belehradu a tamojšej riečke Morave.
Maďari, vychovávaní v extrémnom nacionalizme okorenenom oficiálnym rasizmom (panský národ), boli takí obalamutení "bájnymi pravdami", že mnohých z nich archeologické vykopávky z čias Veľkej Moravy privádzali priam do nepríčetnosti. Dal by sa napísať celý román, ako Maďarská akadémia vied (medzi zakladateľov ktorej patrili aj osvietené osobnosti ako gróf István Széchenyi) "zametala" stopy po dejinnej prítomnosti Slovanov na území Maďarska. Sú známe viaceré prípady, keď sa maďarskí vedci snažili všemožne zatajiť archeologické nálezy potvrdzujúce autochtónnosť Slovákov na tomto území - najmä pri maďarskom Zalaváre, kde sa našli základy kostolov a obydlí Blatnohradu, ktorý ako centrum svojho kníežatstva vybudoval Pribina. Mladí maďarskí archeológovia napríklad nesmeli v Maďarsku publikovať svoje "slovanské" nálezy pri
Balatone z 9. storočia. A keď ich chceli porovnať s veľkomoravskými exponátmi v múzeu Archeologického ústavu v Nitre, museli to urobiť tajne (M.Ferko).
Čo však urobiť s početnými zmienkami antických autorov o Slovanoch a Slovenoch (starých Slovákoch) - gótskeho autora Jordanesa, alexandrijského geografa Klaudia Ptolemaia, byzantského historika Prokopia, Menandra, Pseudo-Maurikiosa, Sýrčana Jána z Efezu či arabského geografa ibn Hurdádbeha. Čo so zmámou Fredegarovou kronikou, análmi Franskej ríše či spisom o obrátení Bavorov a Korutáncov? Budeme aj z týchto prameňov, ktoré patria k historiografickej "klasike", vymazávať zmienky či celé state o Slovanoch a Venedoch(ako niektorí autori označovali Slovanov)? Spáli Európa svoje najcennejšie archívy, aby maďarskí historici a politici mali pravdu, tvrdiac, že Slovania (vrátane Slovákov) tu akoby ani neboli a objavili sa až niekedy v 15. storočí (Gyorffy), po tureckom vpáde či dokonca v 18. storočí (ako dodnes tvrdia niektoré maďarské učebnice dejepisu)?
Každá lož ťahá za sebou reťaz dalších problémov. Čo urobia premaľúvači dejín, hlásajúci maďarské (seba)klamy, so záplavou archeologických pamiatok, ktoré hádam len nechodili zakopávať do zeme slovenskí nacionalisti? Len na maďarskom území v Zadunajsku po severný breh Balatonu, jazera so slovanským názvom, vedci zdokumentovali 22 staroslovenských sídlisk a dalších 50 (!) doložili písomnými prameňmi a jazykovedným výskumom. Archeologické vykopávky jednoznačne dokazujú, že staroslovenské (slovienske) osídlenie siahalo hlboko na územie dnešného Maďarska a "vykazovalo rovnocenný spôsob života so životom na ostatnom území Veľkej Moravy"
VincentSedlák).
Staromaďarské kočovné kmene boli ešte pri Čiernom mori, keď roku 828 bol v Nitrave (Nitre) vysvätený prvý kresťanský kostol na území strednej a východnej európy, vôbec prvý v slovanskom svete (len na porovnanie, české kmene boli v tom čase ešte barbarmi, ich prvým pokrsteným kníežatom bol Bořivoj, ktorý podľa legendy prijal kresťanstvo od Metoda roku 874). Christianizácia starých Slovákov prebiehala pravdepodobne podstatne skôr, ako sa historicky "medializovala" tým, že bol pokrstený knieža Pribina.
O Sancta mater natura,aeterne rerum ordo!
vzkazů:
1289
| odkud:
Dukla Trenčín
| registrován od:
20. May 2006 14:24
| poslední návštěva:
1. March 2015 18:41
Na straz! Kitartas! 
uz viac sa pchat do riti asi nejde.......
.....si myslim ze adekvatnou odpovedou na zapalnu flasu bol mensi raketovy utok..... 
