posláno:
6. November 2011 19:01
dennik sport
Odstránenie násilia a prilákanie slušných divákov - dve strany jednej mince
4.11.2011 00:00, Futbal
Čo všetko odznelo odznelo na medzinárodnom seminári na tému Komplexné riešenie bezpečnosti na futbalových štadiónoch
„Za určitých okolností sa aj zo slušného diváka môže stať agresívny a naopak, z agresívneho zase slušný,“ odznelo na medzinárodnom seminári na tému Komplexné riešenie bezpečnosti na futbalových štadiónoch. Predstavitelia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Únie ligových klubov (ULK) spolu s expertmi Európskej futbalovej únie (UEFA) a zástupcami generálnej prokuratúry a ministerstiev školstva, vnútra a spravodlivosti počas neho hľadali cestu k vyriešeniu závažného problému – ako odstrániť násilie z futbalových štadiónov a prilákať na ne slušných divákov, najmä rodiny s deťmi.
ZASKOČENÁ UEFA
Na zápasy doterajších štrnástich kôl Corgoň ligy prišlo podľa údajov Únie ligových klubov takmer 195 000 divákov, v priemere na jeden 2320. Kontroverzných fanúšikov a rizikové zápasy majú najmä Slovan Bratislava a Spartak Trnava – na Slovane je doterajší priemer návštevnosti v prebiehajúcej sezóne 3002 divákov, v Trnave 4010. Na ich vzájomnom zápase na Pasienkoch, v závere a po skončení ktorého sa „vyznamenali“ najmä spartakovci, bolo 5486 ľudí.
V porovnaní s mnohými futbalovo vyspelými európskymi krajinami ide o smiešne čísla, predstavitelia UEFA boli nimi podľa očitých svedkov na spomínanom seminári trochu zaskočení. Zrejme preto ich odporúčania, ako sa vysporiadať s násilím na slovenských futbalových štadiónoch, boli zdržanlivejšie, ako azda slovenskí účastníci seminára očakávali.
Dôvodov, prečo na slovenských futbalových štadiónoch nie je želané množstvo slušných divákov, je viac – mizerné až zdravie ohrozujúce podmienky na tribúnach, silná konkurencia futbalových duelov na zahraničných televíznych kanáloch, zákulisné súboje vo futbalovom hnutí, neraz biedne výkony hráčov a rozhodcov a v neposlednom rade aj prejavy diváckeho násilia a neviazanosti. Ruka v ruke s prijímaním opatrení proti malému percentu nespratných fanúšikov by mali zainteresovaní zlepšovať podmienky pre tých 95 percent slušných fanúšikov a postupne tak vytláčať zo štadiónov agresívnych divákov, hovorí o záveroch seminára generálny sekretár SFZ Jozef Kliment.
LACNEJŠIE RIEŠENIA POSTAČIA
Podľa Dušana Keketiho, niekdajšieho skvelého brankára, v súčasnosti člena vedenia Únie ligových klubov, vedúci delegácie expertov UEFA Marc Timmer v závere seminára odporučil návštevu delegácie z Rady Európy, ktorá by odborne pomohla u nás vytvorenej expertnej skupine (zloženej zo zástupcov zainteresovaných zložiek) pri vypracovaní spoločnej bezpečnostnej stratégie. Zrejme aj vzhľadom na reálnu návštevnosť slovenských futbalových štadiónov Timmer navrhoval uprednostniť „jednoduchšie a finančne menej náročné riešenia a nie za každú cenu presadzovať zavedenie tzv. mobilných súdov alebo inštalovanie identifikačných systémov s biometrickými údajmi na štadiónoch.“
Základný rozdiel medzi situáciou vo vyspelých futbalových krajinách a na Slovensku je v návštevnosti (napríklad v porovnateľnom Belgicku je priemerná návštevnosť na zápase na 8-9 tisíc divákov, na zápasy nemeckej futbalovej bundesligy sa v sezóne 2010/11 prišlo pozrieť v priemere 42 101 divákov), čo podmieňuje aj rolu polície.
„Podstatné je, že polícia je prítomná na štadióne a zasahuje bez prosieb organizátora. Náš organizátor zápasu navyše musí telefonovať cez číslo 158. Táto služba sa u nich chápe ako vo verejnom záujme a nik sa nezamýšľa nad tým, koľko to stojí,“ upozorňuje Keketi na jeden dôležitý moment riešenia problému diváckeho násilia.
HORÚCI ZEMIAK
Ako prvé zrejme bude treba zmeniť základnú paradigmu – skončiť s prehadzovaním horúceho zemiaka z jednej strany na druhú (z polície na futbalové kluby a naopak) a vnímať problém ako komplexný. A napríklad postoj ministra vnútra Daniela Lipšica – „Problém podľa vedenia rezortu nie je v prísnosti trestov, ale v tom, že futbalové kluby nevedia zabezpečiť disciplínu svojich fanúšikov. Výsledkom potom je, že mnohí slušní ľudia, rodiny s deťmi, sa boja chodiť na štadióny. Odrádzajú ich výtržnosti, vulgarizmy, agresívne správanie fanúšikov“ – patrí k tým, ktoré daný stav neriešia v jeho zložitosti. Logickým výsledkom takéhoto pohľadu potom je, že v zákone o organizovaní športových podujatí, ktorý vo futbalovom hnutí považujú za zlý, by sa minister Lipšic chcel sústrediť na to, aby bol predaj lístkov viazaný na evidenciu fanúšikov a na stanovenie povinnosti pre organizátora zabezpečiť osobitnú prípravu pre usporiadateľov.
Zákon 479/2008 o organizovaní športových podujatí je zlý, veľa vecí sa v ňom počas prípravy uponáhľalo a nedomyslelo, treba ho prepracovať, tvrdí Jozef Kliment. Napríklad už len skutočnosť, že polícia v kordóne privedie neraz agresívnych fanúšikov až po štadión, nezasahuje proti nim počas cesty ani pri zjavných prejavoch porušenia zákona, pred bránami štadióna ich nechá na usporiadateľov, kde trávia čas zápasu neraz v povážlivých hygienických podmienkach, bez WC a možnosti občerstvenia, vypovedá o rezervách nielen v infraštruktúre štadiónov. Ale aj fakt, že polícia môže zasiahnuť na štadióne len po výzve usporiadateľa a až potom, ak nezvládne divákov vlastnými silami, si novelizáciu zákona priam žiada.
„Bez ohľadu na odhadovaný počet agresívnych fanúšikov nie je možné hodiť všetkých do jedného vreca,“ vracia sa k otázke podmienok na viacerých štadiónoch Peter Sepeši z Generálnej prokuratúry. „Davová psychóza mení sociálne správanie skupiny, obzvlášť keď je smädná, hladná, a na niektorých štadiónoch zatvorená nie celkom dôstojne v ´klietke´ bez toaliet... Takže by tých skutočne agresívnych divákov mohlo byť podstatne menej. Otázka však súvisí s komplexným riešením starostlivosti o bezpečnosť a komfort slušného diváka pri súčasnom nekompromisnom, ale zákonnom ´vylúčení´ zo štadiónov tých osôb, ktorým nejde o šport.“
Odpovede z policajného prezídia však ukazujú aj na inú stránku diváckeho násilia, spojenú s davom a alkoholom.
„Prax nám ukazuje, že anonymita davu je veľmi častým spúšťačom neprimeraných reakcií jednotlivcov na dianie na hracej ploche. Anonymitu davu veľmi radi využívajú na svoje prejavy aj členovia rôznych extrémistických skupín, ktorí sa do davu včleňujú z úplne iného úmyslu ako je napríklad kladný vzťah k športu. V spojení s alkoholom fanúšikovia strácajú kontrolu nad svojím správaním, čo je v konečnom štádiu dôsledkom konfliktov s organizátormi a následne políciou, ktorá zohráva viac-menej v takýchto situáciách iba represívnu rolu a je až na samotnom konci riešenia problémov.“
NEODRADIŤ TÝCH SLUŠNÝCH
Zdržanlivejší postoj predstaviteľov UEFA k návrhom na sprísnenie reštriktívnych opatrení voči divákom si všimli viacerí slovenskí účastníci seminára. Jozef Kliment upozornil na iný dopad sprísnenia bezpečnostných opatrení aj voči slušným divákom. Podľa našich predstáv vraj zavedením karty fanúšika a využívaním biometrických údajov pri jeho kontrole najlepšie zabránime vstupu neželaných ľudí na štadión. Ale zástupcovia UEFA nám ukázali úplne iný uhol pohľadu, hovorí Kliment. Ak nespratní diváci tvoria 5 alebo menej percent všetkých návštevníkov, týmito opatreniami odradíme značnú časť z 95 percent slušných divákov. „Ak príde návštevník, ktorý sa nikdy nedopustil žiadnej výtržnosti, na štadión a tam ho čakajú kamery, musí mať kartu fanúšika, kontrolujú ho na základe biometrických údajov, môže byť znechutený a viac už nepríde. V niektorých krajinách po zavedení karty fanúšika nastal pokles návštevnosti až o 15 percent,“ konštatuje Kliment na margo poznatkov zo seminára.
Aj podľa Sepešiho také bezpečnostné projekty, akými sú divácke karty, identifikácia podľa ID karty alebo podľa biometrických údajov, budú znamenať veľký nepomer medzi vynaloženými prostriedkami a dosiahnutým efektom.
Inak to vidia na policajnom prezídiu, kde kladú dôraz na zníženie anonymity športového diváka a veľa si sľubujú od tzv. karty športového diváka. „Každý športový divák by disponoval originálnou kartou, ktorá by ho oprávňovala zúčastňovať sa presne vymedzených športových podujatí. Základnou filozofiou je predísť anonymite fanúšikov a vytvoriť systém identifikácie osôb zúčastnených na športovom podujatí s cieľom eliminovať násilníkov a extrémistov až po vynesenie sankcie voči nim pre protiprávne konanie.“ Ďalším nutným opatrením je skvalitnenie úrovne samotných usporiadateľov športových podujatí, tzv. „kvalifikovaného usporiadateľa“, ktorý by musel spĺňať náročnejšie podmienky v porovnaní so súčasným stavom.
ZAKÁZAŤ AJ TELEVÍZOR?
Za najefektívnejší spôsob považuje Sepešiprofesionálne využívanie existujúcich kamerových systémov, výrazné posilnenie kapacít na monitorovanie hľadiska a vyhotovovanie dôkazného materiálu (nasadenie viacerých osôb, ktoré zaznamenávajú, kontrolujú a vyberajú kamerové zábery na agresívnych fanúšikov a fanúšikov so zákazom tak, aby mohli byť použité na identifikáciu týchto divákov v prípade ich agresívneho správania), vybudovanie legálnej databázy problémových divákov v spolupráci so zväzom a klubmi, ktorým bol zakázaný vstup na štadión, či športové podujatie, alebo boli zo štadiónu vykázaní. (Teoreticky je to síce pravda, ale slovenská prax, kde ani dva mesiace nepostačujú na identifikáciu problémových a násilníckych fanúšikov, ako sa to stalo po zápase Slovan – Trnava, vypovedá o vesmírnych vzdialenostiach medzi slovami a činmi).
Sepeši upozorňuje aj na to, že náš trestný systém neumožňuje uložiť niektoré tresty. Na rozdiel napríklad od Anglicka, kde je bežným trestom zákaz návštevy verejného športového podujatia a to nielen na štadióne, na ktorom došlo k incidentu. Dokonca zástupca z Anglicka spomenul, že údajne bol uložený už aj zákaz sledovať športové stretnutie nielen na štadióne alebo v blízkosti štadióna, ale aj vo verejnom bare. Pre fanúšikov v Anglicku je takýto zákaz údajne najhorším trestom.
Podobné opatrenie zvažujú aj na policajnom prezídiu, tvrdiac, že „v záujme zamedzenia vstupu nežiaducim fanúšikom na športové podujatia, ktorí sa dopustili určitého protiprávneho konania, je potrebné, aby zákon jednoznačne ukladal povinnosť pri uložení obmedzujúceho opatrenia, aby sa platnosť tohto obmedzujúceho opatrenia vzťahovala na celé územie Slovenskej republiky.“
Divák, ktorý by sa dopustil protiprávneho konania na jednom štadióne, by mal zakázaný vstup na všetky štadióny na Slovensku. Čo sa dnes jednoducho nedeje a výtržník, ktorý vytrhal sedadlá v Senici, pokojne môže tento čin zopakovať aj v Žiline či Košiciach.
REZERVY V ZÁKONOCH
Za vyspelým futbalovým svetom pokrivkávame aj v rýchlom postihu takýchto tiežfanúšikov. Vlani zavedené mobilné súdy sa doteraz neosvedčili. Konštatovali to aj účastníci seminára, a preto podľa Sepešiho„prevládal názor, že je potrebné tento inštitút z Trestného poriadku vypustiť, aj vzhľadom na to, že slovenský Trestný poriadok pozná aj inú formu zrýchleného konania pri prečinoch, ktorá sa v praxi bežne využíva, pri ktorej prokurátor podáva obžalobu súdu do 48 hodín od zadržania podozrivej osoby.“
Sepeši aj preto navrhuje „ísť cestou zjednodušenia prípravného konania pri dodržaní štandardov práva na obhajobu tak, aby podstata prípravného konania spočívala vo vyhľadaní a zabezpečení dôkazov, ktoré budú v čo najkratšom čase predložené spolu s obžalobou súdu. V súčasnosti sa duplicitne vykonáva de facto celé dokazovanie najprv v prípravnom konaní a potom ešte raz so značným časovým odstupom v konaní pred súdom. Toto je podľa môjho názoru problém právnej úpravy slovenského trestného konania a neefektivity systému v oblasti trestnej justície, ktorý sa prejavuje aj pri riešení deliktov diváckeho násilia.“
Spôsobov, ako postihovať agresívnych a neprispôsobivých fanúšikov, má súčasný právny systém dosť, stále je však čo zlepšovať. Nemalo by sa pritom však zabudnúť, že prinajmenej rovnako „je potrebné starať sa o ochranu komfortu slušného diváka a do tohto komfortu zasahovať čo najmenej rôznymi komplikovanými opatreniami. Komfort diváka má byť aj hlavnou úlohou usporiadateľov, ktorí nemajú byť vnímaní ako poriadková sila na štadióne stojaca proti divákovi, ale ako pomocník slušného diváka starajúci sa o jeho komfort.“
Nechce sa veriť, že by sa to pri nízkej návštevnosti ligových zápasov nedalo dosiahnuť. Vytvorenie pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov zainteresovaných rezortov a inštitúcií, ktorá by spolupracovala na vypracovaní stratégie postupu voči slušným aj tzv. fanúšikom, je nutným predpokladom prechodu od sľubov k činom. Ako napokon vždy doteraz.
Odstránenie násilia a prilákanie slušných divákov - dve strany jednej mince
4.11.2011 00:00, Futbal
Čo všetko odznelo odznelo na medzinárodnom seminári na tému Komplexné riešenie bezpečnosti na futbalových štadiónoch
„Za určitých okolností sa aj zo slušného diváka môže stať agresívny a naopak, z agresívneho zase slušný,“ odznelo na medzinárodnom seminári na tému Komplexné riešenie bezpečnosti na futbalových štadiónoch. Predstavitelia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Únie ligových klubov (ULK) spolu s expertmi Európskej futbalovej únie (UEFA) a zástupcami generálnej prokuratúry a ministerstiev školstva, vnútra a spravodlivosti počas neho hľadali cestu k vyriešeniu závažného problému – ako odstrániť násilie z futbalových štadiónov a prilákať na ne slušných divákov, najmä rodiny s deťmi.
ZASKOČENÁ UEFA
Na zápasy doterajších štrnástich kôl Corgoň ligy prišlo podľa údajov Únie ligových klubov takmer 195 000 divákov, v priemere na jeden 2320. Kontroverzných fanúšikov a rizikové zápasy majú najmä Slovan Bratislava a Spartak Trnava – na Slovane je doterajší priemer návštevnosti v prebiehajúcej sezóne 3002 divákov, v Trnave 4010. Na ich vzájomnom zápase na Pasienkoch, v závere a po skončení ktorého sa „vyznamenali“ najmä spartakovci, bolo 5486 ľudí.
V porovnaní s mnohými futbalovo vyspelými európskymi krajinami ide o smiešne čísla, predstavitelia UEFA boli nimi podľa očitých svedkov na spomínanom seminári trochu zaskočení. Zrejme preto ich odporúčania, ako sa vysporiadať s násilím na slovenských futbalových štadiónoch, boli zdržanlivejšie, ako azda slovenskí účastníci seminára očakávali.
Dôvodov, prečo na slovenských futbalových štadiónoch nie je želané množstvo slušných divákov, je viac – mizerné až zdravie ohrozujúce podmienky na tribúnach, silná konkurencia futbalových duelov na zahraničných televíznych kanáloch, zákulisné súboje vo futbalovom hnutí, neraz biedne výkony hráčov a rozhodcov a v neposlednom rade aj prejavy diváckeho násilia a neviazanosti. Ruka v ruke s prijímaním opatrení proti malému percentu nespratných fanúšikov by mali zainteresovaní zlepšovať podmienky pre tých 95 percent slušných fanúšikov a postupne tak vytláčať zo štadiónov agresívnych divákov, hovorí o záveroch seminára generálny sekretár SFZ Jozef Kliment.
LACNEJŠIE RIEŠENIA POSTAČIA
Podľa Dušana Keketiho, niekdajšieho skvelého brankára, v súčasnosti člena vedenia Únie ligových klubov, vedúci delegácie expertov UEFA Marc Timmer v závere seminára odporučil návštevu delegácie z Rady Európy, ktorá by odborne pomohla u nás vytvorenej expertnej skupine (zloženej zo zástupcov zainteresovaných zložiek) pri vypracovaní spoločnej bezpečnostnej stratégie. Zrejme aj vzhľadom na reálnu návštevnosť slovenských futbalových štadiónov Timmer navrhoval uprednostniť „jednoduchšie a finančne menej náročné riešenia a nie za každú cenu presadzovať zavedenie tzv. mobilných súdov alebo inštalovanie identifikačných systémov s biometrickými údajmi na štadiónoch.“
Základný rozdiel medzi situáciou vo vyspelých futbalových krajinách a na Slovensku je v návštevnosti (napríklad v porovnateľnom Belgicku je priemerná návštevnosť na zápase na 8-9 tisíc divákov, na zápasy nemeckej futbalovej bundesligy sa v sezóne 2010/11 prišlo pozrieť v priemere 42 101 divákov), čo podmieňuje aj rolu polície.
„Podstatné je, že polícia je prítomná na štadióne a zasahuje bez prosieb organizátora. Náš organizátor zápasu navyše musí telefonovať cez číslo 158. Táto služba sa u nich chápe ako vo verejnom záujme a nik sa nezamýšľa nad tým, koľko to stojí,“ upozorňuje Keketi na jeden dôležitý moment riešenia problému diváckeho násilia.
HORÚCI ZEMIAK
Ako prvé zrejme bude treba zmeniť základnú paradigmu – skončiť s prehadzovaním horúceho zemiaka z jednej strany na druhú (z polície na futbalové kluby a naopak) a vnímať problém ako komplexný. A napríklad postoj ministra vnútra Daniela Lipšica – „Problém podľa vedenia rezortu nie je v prísnosti trestov, ale v tom, že futbalové kluby nevedia zabezpečiť disciplínu svojich fanúšikov. Výsledkom potom je, že mnohí slušní ľudia, rodiny s deťmi, sa boja chodiť na štadióny. Odrádzajú ich výtržnosti, vulgarizmy, agresívne správanie fanúšikov“ – patrí k tým, ktoré daný stav neriešia v jeho zložitosti. Logickým výsledkom takéhoto pohľadu potom je, že v zákone o organizovaní športových podujatí, ktorý vo futbalovom hnutí považujú za zlý, by sa minister Lipšic chcel sústrediť na to, aby bol predaj lístkov viazaný na evidenciu fanúšikov a na stanovenie povinnosti pre organizátora zabezpečiť osobitnú prípravu pre usporiadateľov.
Zákon 479/2008 o organizovaní športových podujatí je zlý, veľa vecí sa v ňom počas prípravy uponáhľalo a nedomyslelo, treba ho prepracovať, tvrdí Jozef Kliment. Napríklad už len skutočnosť, že polícia v kordóne privedie neraz agresívnych fanúšikov až po štadión, nezasahuje proti nim počas cesty ani pri zjavných prejavoch porušenia zákona, pred bránami štadióna ich nechá na usporiadateľov, kde trávia čas zápasu neraz v povážlivých hygienických podmienkach, bez WC a možnosti občerstvenia, vypovedá o rezervách nielen v infraštruktúre štadiónov. Ale aj fakt, že polícia môže zasiahnuť na štadióne len po výzve usporiadateľa a až potom, ak nezvládne divákov vlastnými silami, si novelizáciu zákona priam žiada.
„Bez ohľadu na odhadovaný počet agresívnych fanúšikov nie je možné hodiť všetkých do jedného vreca,“ vracia sa k otázke podmienok na viacerých štadiónoch Peter Sepeši z Generálnej prokuratúry. „Davová psychóza mení sociálne správanie skupiny, obzvlášť keď je smädná, hladná, a na niektorých štadiónoch zatvorená nie celkom dôstojne v ´klietke´ bez toaliet... Takže by tých skutočne agresívnych divákov mohlo byť podstatne menej. Otázka však súvisí s komplexným riešením starostlivosti o bezpečnosť a komfort slušného diváka pri súčasnom nekompromisnom, ale zákonnom ´vylúčení´ zo štadiónov tých osôb, ktorým nejde o šport.“
Odpovede z policajného prezídia však ukazujú aj na inú stránku diváckeho násilia, spojenú s davom a alkoholom.
„Prax nám ukazuje, že anonymita davu je veľmi častým spúšťačom neprimeraných reakcií jednotlivcov na dianie na hracej ploche. Anonymitu davu veľmi radi využívajú na svoje prejavy aj členovia rôznych extrémistických skupín, ktorí sa do davu včleňujú z úplne iného úmyslu ako je napríklad kladný vzťah k športu. V spojení s alkoholom fanúšikovia strácajú kontrolu nad svojím správaním, čo je v konečnom štádiu dôsledkom konfliktov s organizátormi a následne políciou, ktorá zohráva viac-menej v takýchto situáciách iba represívnu rolu a je až na samotnom konci riešenia problémov.“
NEODRADIŤ TÝCH SLUŠNÝCH
Zdržanlivejší postoj predstaviteľov UEFA k návrhom na sprísnenie reštriktívnych opatrení voči divákom si všimli viacerí slovenskí účastníci seminára. Jozef Kliment upozornil na iný dopad sprísnenia bezpečnostných opatrení aj voči slušným divákom. Podľa našich predstáv vraj zavedením karty fanúšika a využívaním biometrických údajov pri jeho kontrole najlepšie zabránime vstupu neželaných ľudí na štadión. Ale zástupcovia UEFA nám ukázali úplne iný uhol pohľadu, hovorí Kliment. Ak nespratní diváci tvoria 5 alebo menej percent všetkých návštevníkov, týmito opatreniami odradíme značnú časť z 95 percent slušných divákov. „Ak príde návštevník, ktorý sa nikdy nedopustil žiadnej výtržnosti, na štadión a tam ho čakajú kamery, musí mať kartu fanúšika, kontrolujú ho na základe biometrických údajov, môže byť znechutený a viac už nepríde. V niektorých krajinách po zavedení karty fanúšika nastal pokles návštevnosti až o 15 percent,“ konštatuje Kliment na margo poznatkov zo seminára.
Aj podľa Sepešiho také bezpečnostné projekty, akými sú divácke karty, identifikácia podľa ID karty alebo podľa biometrických údajov, budú znamenať veľký nepomer medzi vynaloženými prostriedkami a dosiahnutým efektom.
Inak to vidia na policajnom prezídiu, kde kladú dôraz na zníženie anonymity športového diváka a veľa si sľubujú od tzv. karty športového diváka. „Každý športový divák by disponoval originálnou kartou, ktorá by ho oprávňovala zúčastňovať sa presne vymedzených športových podujatí. Základnou filozofiou je predísť anonymite fanúšikov a vytvoriť systém identifikácie osôb zúčastnených na športovom podujatí s cieľom eliminovať násilníkov a extrémistov až po vynesenie sankcie voči nim pre protiprávne konanie.“ Ďalším nutným opatrením je skvalitnenie úrovne samotných usporiadateľov športových podujatí, tzv. „kvalifikovaného usporiadateľa“, ktorý by musel spĺňať náročnejšie podmienky v porovnaní so súčasným stavom.
ZAKÁZAŤ AJ TELEVÍZOR?
Za najefektívnejší spôsob považuje Sepešiprofesionálne využívanie existujúcich kamerových systémov, výrazné posilnenie kapacít na monitorovanie hľadiska a vyhotovovanie dôkazného materiálu (nasadenie viacerých osôb, ktoré zaznamenávajú, kontrolujú a vyberajú kamerové zábery na agresívnych fanúšikov a fanúšikov so zákazom tak, aby mohli byť použité na identifikáciu týchto divákov v prípade ich agresívneho správania), vybudovanie legálnej databázy problémových divákov v spolupráci so zväzom a klubmi, ktorým bol zakázaný vstup na štadión, či športové podujatie, alebo boli zo štadiónu vykázaní. (Teoreticky je to síce pravda, ale slovenská prax, kde ani dva mesiace nepostačujú na identifikáciu problémových a násilníckych fanúšikov, ako sa to stalo po zápase Slovan – Trnava, vypovedá o vesmírnych vzdialenostiach medzi slovami a činmi).
Sepeši upozorňuje aj na to, že náš trestný systém neumožňuje uložiť niektoré tresty. Na rozdiel napríklad od Anglicka, kde je bežným trestom zákaz návštevy verejného športového podujatia a to nielen na štadióne, na ktorom došlo k incidentu. Dokonca zástupca z Anglicka spomenul, že údajne bol uložený už aj zákaz sledovať športové stretnutie nielen na štadióne alebo v blízkosti štadióna, ale aj vo verejnom bare. Pre fanúšikov v Anglicku je takýto zákaz údajne najhorším trestom.
Podobné opatrenie zvažujú aj na policajnom prezídiu, tvrdiac, že „v záujme zamedzenia vstupu nežiaducim fanúšikom na športové podujatia, ktorí sa dopustili určitého protiprávneho konania, je potrebné, aby zákon jednoznačne ukladal povinnosť pri uložení obmedzujúceho opatrenia, aby sa platnosť tohto obmedzujúceho opatrenia vzťahovala na celé územie Slovenskej republiky.“
Divák, ktorý by sa dopustil protiprávneho konania na jednom štadióne, by mal zakázaný vstup na všetky štadióny na Slovensku. Čo sa dnes jednoducho nedeje a výtržník, ktorý vytrhal sedadlá v Senici, pokojne môže tento čin zopakovať aj v Žiline či Košiciach.
REZERVY V ZÁKONOCH
Za vyspelým futbalovým svetom pokrivkávame aj v rýchlom postihu takýchto tiežfanúšikov. Vlani zavedené mobilné súdy sa doteraz neosvedčili. Konštatovali to aj účastníci seminára, a preto podľa Sepešiho„prevládal názor, že je potrebné tento inštitút z Trestného poriadku vypustiť, aj vzhľadom na to, že slovenský Trestný poriadok pozná aj inú formu zrýchleného konania pri prečinoch, ktorá sa v praxi bežne využíva, pri ktorej prokurátor podáva obžalobu súdu do 48 hodín od zadržania podozrivej osoby.“
Sepeši aj preto navrhuje „ísť cestou zjednodušenia prípravného konania pri dodržaní štandardov práva na obhajobu tak, aby podstata prípravného konania spočívala vo vyhľadaní a zabezpečení dôkazov, ktoré budú v čo najkratšom čase predložené spolu s obžalobou súdu. V súčasnosti sa duplicitne vykonáva de facto celé dokazovanie najprv v prípravnom konaní a potom ešte raz so značným časovým odstupom v konaní pred súdom. Toto je podľa môjho názoru problém právnej úpravy slovenského trestného konania a neefektivity systému v oblasti trestnej justície, ktorý sa prejavuje aj pri riešení deliktov diváckeho násilia.“
Spôsobov, ako postihovať agresívnych a neprispôsobivých fanúšikov, má súčasný právny systém dosť, stále je však čo zlepšovať. Nemalo by sa pritom však zabudnúť, že prinajmenej rovnako „je potrebné starať sa o ochranu komfortu slušného diváka a do tohto komfortu zasahovať čo najmenej rôznymi komplikovanými opatreniami. Komfort diváka má byť aj hlavnou úlohou usporiadateľov, ktorí nemajú byť vnímaní ako poriadková sila na štadióne stojaca proti divákovi, ale ako pomocník slušného diváka starajúci sa o jeho komfort.“
Nechce sa veriť, že by sa to pri nízkej návštevnosti ligových zápasov nedalo dosiahnuť. Vytvorenie pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov zainteresovaných rezortov a inštitúcií, ktorá by spolupracovala na vypracovaní stratégie postupu voči slušným aj tzv. fanúšikom, je nutným predpokladom prechodu od sľubov k činom. Ako napokon vždy doteraz.
vzkazů:
3022
| registrován od:
25. July 2003 16:32
| poslední návštěva:
14. November 2015 07:58
...aspoň že ten lev...
