posláno:
25. November 2005 09:02
Slobodomurári - na Slovensku sú tri slobodomurárske lóže
Pápež im už v stredoveku dal výnimočné povolenie slobodne cestovať. Stavali katedrály a volali sa "free masons". Slobodní murári. Slobodomurárstvo má svoju tradíciu aj u nás. V období prvej Československej republiky patrili k slobodným murárom mnohí známi ľudia vrátané politikov ako Edvard Beneš či Jan Masaryk. V tejto súvislosti sa spomínalo aj meno M. R. Štefánika. Za komunizmu, rovnako ako za vojnového slovenského štátu sa slobodomurárstvo považovalo za nelegálne a dokonca protištátne. S obľubou hovorili o ''židovsko-slobodomurárskych sprisahaniach''. To malo vplyv na vytváranie neodôvodnených predsudkov, ktoré sa objavujú dodnes. „Obnovovanie hnutia pred trinástimi rokmi bolo spojené s obavami. Dnes slobodní murári prenasledovaní nie sú, ale predsudky zostávajú, s čím pravdepodobne súvisí aj to, že v slovenských lóžach zatiaľ chýbajú známe osobnosti," hovorí majster Peter Bu, zakladateľ slovenskej lóže Humanizmus. Ako fungujú slobodomurári dnes? Kto k nim patril v minulosti?
Slobodní murári po novembri
Na Slovensku sú dnes tri slobodomurárske lóže. Snahy „bratov" zo Západu o obnovenie slobodomurárskych lóží, ktoré sa rozpustili v roku 1951, sa objavili hneď po novembri 1989. Ako prvá uspela misia Veľkého Orientu Francúzska, postaral sa o to jej člen Jacques Orefice.
„Slobodné murárstvo hlasá všeľudské bratstvo, a v mene tohto ideálu sa Jacquovi a celej výborovej rade zdalo nemožné neobnoviť slobodomurárske hnutie v bývalom východnom bloku," hovorí Peter Bu, ktorého Orefice požiadal, aby toto hnutie rozbehol na Slovensku.
Interiér slobodomurárskeho Chrámu ľudských práv, ktorý sa nachádza v XIII. parížskom obvode. TASR/AFP
Ako sa hľadali
V roku 1990 uverejnila Mladá fronta článok o snahách obnoviť slobodné murárstvo. Reakcia na seba nenechala dlho čakať. Do Veľkého Orientu prišlo asi 2000 listov a z nich 19 zo Slovenska. Peter Bu sa s nimi spojil.
Ďalším lákadlom bola verejná beseda v roku 1993 v Bratislave. Prišlo zo tridsať záujemcov a asi 15 novinárov. Ozvalo sa okolo 200 ľudí, z ktorých si Peter Bu vybral prvých štyroch uchádzačov. „V tom čase sme sa trochu báli prípadných nepríjemností, nevedeli sme, ako sa bude vyvíjať politická moc," spomína Bu.
Jacques Orefice v každej postkomunistickej krajine napísal predsedovi vlády a ministrovi vnútra list, v ktorom im oznámil, že Veľký Orient Francúzska chce v ich krajine obnoviť slobodomurárske hnutie. Zároveň ich požiadal o informáciu, aký je ich postoj k tomuto hnutiu a aké sú príslušné zákony. Dostal jedinú odpoveď - z Česka. „Aspoň vedeli, že sme tu, a v ničom nám nebránili."
Prvé zasvätenie
Lóža Humanizmus vznikla v roku 1993. „Na Slovensko sa vrátilo to, čo sem oddávna patrí," hovorí Bu. Prví štyria slobodní murári boli zasvätení v kaštieli v Mojmírovciach. Prišli aj predstavitelia rádov z Francúzska, Belgicka, Rakúska a Čiech.
Na založenie lóže treba najmenej 14 majstrov a aby sa mohli konať tzv. slobodomurárske práce (rituálne stretnutia), musia byť prítomní najmenej siedmi majstri. Kým sa slovenských slobodomurárov nazbieralo koľko treba, chodili na spoločné práce do lóží v Brne a vo Viedni, alebo sa s ich majstrami stretávali pri hraniciach, napríklad v kultúrnom stredisku v Malackách.
Po čase sa už rituálne práce mohli konať aj v Bratislave. Miesta, kde sa lóža stretávala, boli rôzne - v kultúrnych strediskách, napríklad v Ružinove, v jednom lekárskom zariadení v Petržalke, v súkromných domoch a bytoch. „Raz sme urobili nádherný obrad zasvätenia v divadelnom štúdiu VŠMU. Správcovia týchto ustanovizní nikdy netušili, čo u nich robíme. Predstierali sme, že tam budeme mať divadelné skúšky. Nechceli sme ich vystrašiť," hovorí Bu.
Nebolo ani kladiva
V Čechách pomáhalo s obnovovaním lóží 28 slobodomurárov, ktorí boli zasvätení ešte pred rokom 1948. Mali dokumenty, pamätali si rituály. Na Slovensku sa z pôvodných členov nenašiel nikto. „Ani jedno rituálne kladivo, nijaké iné symbolické predmety, ktoré sa používajú pri našich stretnutiach," hovorí Peter Bu.
Predmety potrebné na slobodomurárske rituály - koberec, kladivá pre ctihodného majstra a dozorcov, čierno-bielu šachovnicu a ďalšie - dal Peter Bu urobiť u scénografa. Zástery a šerpy doviezol z Paríža.
Informácií o tom, ako vyzerali lóže na Slovensku pred vojnou, veľa nebolo. Archívy po slobodomurároch totiž zhabalo gestapo, odviezlo ich do Nemecka, odtiaľ ich ruská armáda previezla do Moskvy a Rusi ich vrátili len pred dvomi rokmi.
„Hľadal som aspoň jedného murára, ktorý by mi pomohol nájsť preklady rituálov. Žiaľ, nikoho som nenašiel, stopy sa pomaly nachádzajú až teraz."
Dnešný stav na Slovensku
Dnes má lóža Humanizmus niekoľko desiatok členov, stretávajú sa dvakrát do mesiaca. Témy, o ktorých sa v lóžach hovorí, sú rôzne - hovorí sa o symboloch, o filozofických aj spoločenských námetoch. „Hovoríme napríklad o nezamestnanosti, sociálnej nerovnosti, o ekológii, výskume v oblasti biológie. Keď bolo vo Francúzsku veľkou otázkou umelé prerušenie tehotenstva, ženské lóže o tom dlho diskutovali. Pomohlo to vypracovaniu zákona - a potom jeho prijatiu spoločnosťou."
Lóže sa vyhýbajú diskusiám o konkrétnej politike a je zakázané propagovať náboženské a iné ideológie alebo útočiť na cirkev. „Nikto nemá pravo vnucovať iným svoj názor, a rovnako je úplne vylúčené vyjadriť sa pohŕdavo o myšlienkach iných bratov. Podstatné je naučiť sa počúvať iných, pochopiť aký je váš vzťah k iným, aké je vaše miesto medzi ľuďmi a vo vesmíre." Podľa Petra Bu je dôležité, aby sa lóže skladali z ľudí čo najrôznejších typov.
Za posledne dva roky v Bratislave vznikli ďalšie dve lóže, ktoré patria pod iné "rády". Sú tu aj slobodomurárky. Svoju lóžu zatiaľ nemajú, chodia do lóže Ľudské pravo v Prahe, v ktorej sa stretávajú na spoločných prácach muži a ženy.
Originál Andersonovej ústavy, základného textu slobodomurárov z roku 1723.
Kto sú slobodomurári?
Medzi slobodomurárov v minulosti vo svete patrili napríklad Mozart, Puškin, Voltaire, Eiffel, Twain, Lessing, Fichte či americkí prezidenti Washington, Franklin, Lincoln, F. D. Roosevelt. Zasväteným bol dokonca aj čílsky diktátor Augusto Pinochet, na čo nie sú slobodomurári nijako hrdí.
Na Slovensku sú medzi slobodomurármi katolíci, evanjelici, židia aj neveriaci. Sú to väčšinou ľudia zo strednej vrstvy: učitelia, bankári, inžinieri, novinári, štátni zamestnanci, herci, vydavatelia. Politici medzi nich nepatria, čo Peter Bu považuje za chybu, lebo "slobodné murárstvo, ktorého prvoradým zmyslom je práca na sebe samom, je okrem mnohých iných vecí aj 'dielňa demokracie', kde si možno vypočuť najrôznorodejšie názory a skúsenosti, a zároveň si overiť správnosť svojich vlastných myšlienok a rozvíjať ich v mimoriadne priaznivom prostredí".
Ako to v lóžach vyzerá?
Rituálne stretnutia slobodomurárov sa robia v miestnostiach s presne určenou výzdobou - stĺpy odkazujúce na Šalamúnov chrám, čierno-biela šachovnicová podlaha, koberec zvaný „tapis", na ktorom sú nakreslene základné symboly, meče ako znak rovnosti, tri stoly, za ktorými sedia ctihodný majster (predseda, riadiaci stretnutia), prvý a druhy dozorca.
Ctihodný majster sa nachádza na "Oriente", na ktorý sa vystupuje po troch schodoch, počet, ktorý má odjakživa bohaté symbolické významy. Pred ním leží kružidlo, trojuholník a Biblia alebo Slododomurárska ústava.
Slobodní murári nosia kožené zástery, ktoré im pripomínajú pôvodných staviteľov gotických katedrál, na rukách majú biele rukavice, symbol čistoty. Muži chodia do lóží v tmavých oblekoch so svetlou košeľou a kravatou, ženy nosia dlhé čierne, v niektorých rádoch biele šaty z hrubej látky.
Pri prejavoch sa stojí, chodí sa v takzvanom "pozore" po neviditeľných štvorcoch alebo kruhoch.
V lóži sa veľa číta a hovorí, ale v skutočnosti sa používajú tri druhy jazykov: racionálny jazyk slov a logiky, umenie (najmä v podobe hudby a obrazov) a reč symbolov, ktorá je asi najdôležitejšia. „To, čomu hovoríme rituály, je súhrn symbolických textov a konaní, čo nám pomáha premiestniť sa z každodenného života do zvláštneho stavu duševnej vyrovnanosti a otvorenosti k iným."
Slávna ručne maľovaná zástera slobodomurárskeho Veľkého majstra, vyrobená z kože, ktorá patrí domu Guerin.
Nejednotnosť slobodomurárov
Hoci slobodomurárstvo hlasá všeobecné bratstvo, nie je úplne jednotné. Takmer od počiatku sa rozvinulo v dvoch prúdoch, v rámci ktorých jestvujú rôzne rády, čiže združenia lóži.
Jeden je liberálny, kam patrí aj Veľký Orient Francúzska, a s ním aj bratislavská lóža Humanizmus. Pripúšťa aj ženské či zmiešané lóže.
Druhá vetva je konzervatívna, dogmatická a má lóže najmä v Anglicku, USA a v Nemecku. K tomuto prúdu patria aj dve nové lóže, ktoré vznikli v Bratislave. Konzervatívne krídlo vyžaduje vieru v Boha, ale už netrvá na viere v kresťanského Boha.
Francúzske rády väčšinou nepovažujú vieru vo vyšší princíp za povinnú. Anglo-americkí slobodomurári nepripúšťajú zasväcovanie žien, lebo Andersonova (slobodomurárska) ústava to vylúčila. Nechcú uznať, že názor na ženy a ich postavenie v spoločnosti sa odvtedy zmenili.
Slobodomurárske tajomstvo
Stretnutia slobodomurárov nie sú prístupné verejnosti. „Sú tajné, aby sme neboli rušení, mohli sa odpútať od každodenných starostí a sústrediť sa na naše rituálne, symbolické metódy, ktoré nám pomáhajú na ceste za zasvätením," tvrdí Peter Bu.
Neverejné sú aj preto, že v minulosti boli slobodomurári často napadaní. Pápeži proti nim dlho vyhlasovali nepriateľské "buly", fašisti ich posielali do koncentračných táborov, komunisti ich zastrašovali a prenasledovali. Preto dodnes nik z nich neprezradí mená svojich bratov. „Každý má právo povedať, že je slobodný murár len o sebe," hovorí Bu.
Skutočné tajomstvo je podľa neho niekde úplne inde. „Slobodomurárske zasvätenie je vnútorný proces, ktorý si vyžaduje veľmi dlhé kolektívne a individuálne úsilie. Ja tomu hovorím ‚poľudšťovanie človeka človekom'. Ide o to priblížiť sa k ideálu všeľudského bratstva a osvojiť si ho bytostne, to znamená tak, že sa stane takmer hmatateľnou súčasťou každého z nás."
O metódach, symboloch a obradoch vyšli tisíce kníh, tam už nie je nič tajné. "To skutočné tajomstvo je to, čo je pred našimi očami stále, ale nikto to nevidí - je to múdrosť, láska a harmónia duše," napísal historik slobodného murárstva Eugen Lennhoff.
Obnoviteľ slobodného murárstva na Slovensku PETER BU žije v Paríži, kam odišiel koncom roku 1968 na postgraduálne štúdium, a napokon tam ostal v emigrácii. Venuje sa divadlu. Do slobodomurárskeho radu Veľký Orient Francúzska vstúpil pred 16 rokmi a patri do lóže "La Bonne foi" v parížskom predmestí St. Germain en Laye.
V roku 1993 založil prvú slovenskú povojnovú lóžu Humanizmus a jej členovia mu udelili symbolickú hodnosť "čestného ctihodného majstra". On sám nerád používa slovo slobodomurári. „Radšej však používam výraz 'slobodné murárstvo', ktorý výraznejšie vyjadruje naše zasadne hodnoty 'sloboda' a 'budovanie', teda presnejšie stavanie chrámu všeľudského bratstva."
Továrnik Egon Bondy riaditeľ Kablovky bol od roku 1908 členom bratislavskej lóže Zur Verschwiegenheit, neskôr lóže Fides. Jeho dom na Šefánikovej 8 bol miestom stretnutí slobodomurárov.
Prvá lóža na Slovensku vznikla v Prešove
Moderné slobodomurárske hnutie vzniklo na začiatku 18. storočia v Anglicku. Na Slovensko sa dostalo hlavne z Poľska a Viedne. Prvá lóža ‚K cnostnému cestovateľovi' vznikla v roku 1769 v Prešove z iniciatívy Varšavskej lóže. Jej členmi boli poľskí emigranti, miestna inteligencia a panstvo. Postupne sa lóže rozšírili na celé Slovensko.
V Bratislave sa počiatky slobodomurárstva spájajú hlavne s poprednými majstrami tlačiarenského remesla - Landererom, Patzkom, Weberom. Prvá lóža ‚Ad Taciturnitatem' vznikla pravdepodobne v roku 1771 a tvorili ju väčšinou vysokopostavení úradníci. Za krátko sa stala jednou z najprestížnejších v stredoeurópskom priestore. Jej členovia založili sirotinec, pomáhali chudobným.
Vec prestíže
Koncom 18. storočia mohlo byť v Bratislave už okolo 120 slobodomurárov, medzi nich patrilo mnoho zvučných mien Ján Kollár, gróf Karol Pálffy, hudobníci Joseph Haydn, Johann Nepomuk Hummel, staviteľ Karol G. Zillagh, riaditeľ bratislavského divadla Emanuel Schikaneder. Do lóži vstupovali šľachtici Imrich Thököly, gróf Forgáč, viacerí členovia rodu Csákyovcov, či Pálffyovcov. Byť členom lóže bola aj vec prestíže.
V roku 1777 vznikla v Bratislave druhá lóža ‚K bezpečnosti', ktorú založil dirigent orchestra Jozef Zistler. Hnutie od svojho počiatku presadzovalo náboženský pluralizmus a v lóžach platila rovnosť medzi členmi bez ohľadu na hodnosť a postavenie.
V roku 1794 bolo slobodomurárstvo zakázané v celej habsburskej monarchii. Obnovené bolo až v období dualizmu v druhej polovici 19. storočia.
Stredoeurópske centrum
Od roku 1869 do roku 1918 existovalo na Slovensku 32 lóží a slobodomurárskych krúžkov, polovica z nich bola v Bratislave, zvyšok v 12 slovenských mestách. V tom čase sa Bratislava stala centrom stredoeurópskeho hnutia, presťahovali sa sem aj lóže z Viedne.
V roku 1872 vznikla prestížna lóža ‚Mlčanlivosť', ktorej členmi boli dôležití ľudia mesta, hlavne lekári. Lóža napríklad zriadila nemocnicu pre chudobné deti (na dnešnej Lazaretskej ulici), kde členovia lóže bezplatne ošetrili tisícky detí. Neskôr viedli aj detské jasle a škôlku v Blumentále.
Lóža Bratstvo, ktorá vznikla v roku 1902, sa zameriavala na podporu mládeže, keďže medzi jej členmi boli niekoľkí riaditelia bratislavských škôl.
„Lóže boli zvláštne organizácie, umožňovali medzi ľuďmi neformálne kontakty, ktoré by boli pravdepodobne na verejnosti vzhľadom na sociálne, politické a náboženské prekážky nemožné," píše historik Martin Javor knihe Slobodomurárske hnutie na Slovensku. Okrem rituálnych stretnutí a debát sa venovali filantropickej činnosti - starali sa o chudobných, podporovali vzdelávanie, presadzovali výstavbu vodovodu, debatovali o volebnom práve, vydali správu o škodlivosti alkoholizmu. Pre verejnosť organizovali rôzne prednášky o filozofii, umení, archeológii, histórii či o literatúre, ale aj o sexuálnej výchove, hygiene, demokracii, kapitalizme, ekonomických otázkach či o politických prúdoch.
11 izieb
Slobodomurári sa stretávali v šľachtických sídlach, v meštiackych domoch, v prenajatých priestoroch. Ako píše historička Katarína Hradská v novej knihe Slobodomurárske lóže v Bratislave, v roku 1879 mala lóža Zur Verschwiegenheit toľko bratov, že si prenajala v hoteli na Mostovej ulici (dnešný Carlton) jedenásť izieb na treťom poschodí. V nich vznikla veľká chrámová sála a tzv. sála stratených krokov, ktorá slúžila ako konferenčná miestnosť, ďalej čierna komora, šatňa, predizba, jedáleň a izba pre službukonajúceho brata. Chrám, ktorý využívali bratia viac než tridsať rokov, bol vybudovaný v egyptskom slohu, vchádzalo sa doň veľkými bronzovými dverami.
„Oltár stál pod vyčnievajúcim baldachýnom, ktorý držali dva stĺpy s palmovými hlavicami. Medzi nimi dominoval bohato vyrezávaný, zlatom a inými farbami vymaľovaný skarabeus. Stenu za oltárom pokrývali farebné ozdoby z kráľovských hrobiek... Kreslo veľmajstra bolo presnou napodobeninou trónu Ramzesa III...," píše historička. Keď hotel zmenil vlastníkov, slobodomurári si v roku 1912 kúpili vlastný dom na Sennom námestí (neskôr Námestie 1. mája), kde sa stretávalo viac lóží - Zur Verschwiegenheit, Testvériség, 11 viedenských a jedna pražská. Onedlho tam vzniklo aj slobodomurárske múzeum. Stretávali sa však aj v reštauráciách - napríklad v Štubni na Michalskej 5 alebo v Lerchneri na Suchom Mýte.
Rozkvet
„Počas prvej ČSR prežívalo slobodomurárstvo na Slovensku rozkvet," hovorí historička Hradská. V roku 1929 tu bolo 29 lóži, v ktorých bolo okolo 1550 slobodomurárov. Mali vlastný časopis Svobodní zednář. V práci pokračovali veľké lóže Zur Verschwiegenheit, Testvériség a vznikli aj nové československé či čisto slovenské lóže: Ján Kollár, Most, Fides, Hort, Harmónia, Veritas v Bratislave, Vatra v Banskej Bystrici, Pavol Jozef Šafárik v Košiciach.
Členmi lóže boli právnici, starostovia, bankári, učitelia, riaditelia škôl, cirkevní hodnostári. Medzi nimi napríklad riaditeľ Dunajskej banky Valér Kubány, prezident Štátnych dráh Ivan Pietor, profesori Ján Borovička a Albert Milota, riaditeľ židovskej nemocnice Oskar Pfeffer, Egon Bondy.
V roku 1923 vznikol z podpory slobodomurárov spolok pre sociálnu pomoc Philantropia, ktorí sídlili na Panenskej ulici. Členmi boli aj známe osobnosti, ktoré mohli byť slobodomurármi, ako: profesor Václav Chalupecký, vládny radca Ján Jesenský, Vavro Šrobár, profesor a neskorší národohospodár Imrich Karvaš, staviteľ Václav Klimeš, architekti Christián Ludwig, Emil Stodola, Vladimír Fajnor, obchodníci Karol Ludwig, Ludwig Stein, lekár Gustáv Stein, podnikateľ Rudolf Manderla, riaditeľ továrne Appolo Leon Dittersdorf.
Rozpustenie
V decembri 1938 snem slovenského štátu rozpustil slobodomurárske lóže, skonfiškoval ich majetok a členovia boli pod policajným dozorom. Mnohí skončili v koncentračných táboroch. Po vojne sa obnovovalo hnutie pozvoľna, neboli ľudia ani prostriedky. O obnovu sa postaralo asi 200 emigrantov. V roku 1947 vznikla Národná veľká lóža Československa, netrvala však dlho a s nástupom komunizmu sa rozpustila. "Prišla chvíľa, keď sa musíme zriecť svojej existencie a podľa slobodomurárskych obyčajov uspať svoje lóže."
Stavitelia gotických katedrál
Priamymi predchodcami dnešných slobodomurárov sú stavitelia gotických katedrál, čo dostali od pápeža povolenie, v stredoveku veľmi výnimočné, slobodne cestovať po celej Európe. Títo architekti a remeselníci si vytvorili tajné spoločenstvá, v ktorých si odovzdávali technické informácie. Museli ich chrániť pred nekvalifikovanou konkurenciou, ktorá, ak by sa pustila do stavieb vysokých gotických chrámov, mohla by spôsobiť katastrofy.
Utajené odovzdávanie vedomostí súviselo aj s tým, že ich poznatky boli založené na predstavách o vesmíre, ktoré cirkev ešte považovala za kacírstvo. Stavitelia katedrál pravdepodobne už v 12. - 13. storočí vedeli, že Zem je guľatá a krúti sa okolo Slnka. Podobne ako alchymisti, aj oni sa teda dorozumievali pomocou záhadných a dobre strážených znamení, pokynov, symbolov. Z ich spoločenstiev vznikli v 18. storočí novodobé slobodomurárske lóže, ktoré prebrali ich symboliku a metódu postupného zasväcovania do vedomostí (učeň, tovariš, majster), ale s pôvodným staviteľstvom už nemali nič spoločné.
Arka Gdynia, klub wspanialy, 9 chujow, 2
pedaly !
vzkazů:
3054
| odkud:
Hometown of Terror and Violence - Pressburg
| registrován od:
14. July 2003 21:07
| poslední návštěva:
23. November 2007 09:33
