http://www.tyzden.sk/index.php?w=art&idart=4317&idiss=86
Neonacisti v akcii
MAREK VAGOVIČ
Smrť študenta Daniela Tupého, ktorého podľa prvých informácií zavraždila partia skínov, otriasa Slovenskom. Protestujú umelci, politici aj široká verejnosť. Môžu sa podobné útoky opakovať? O čo extrémistom ide? Aká je ich reálna sila?
Sociológ Fedor Gál nie je jediný, koho útok na nevinného študenta – ktorý zrejme doplatil na to, že mal dlhšie vlasy a gitaru – pobúril. „Je typické, že aj tentoraz útočili v tlupe. Sú to zbabelci, ktorí sa cítia byť silní len v presile,“ povedal .týždňu Gál. Podľa neho nešlo o ojedinelý útok, napadnutí ľudia však len málokedy podobné „výpady“ ohlásia na polícii. Podľa Fedora Gála práve „takto zmýšľajúci ľudia nakladali generáciu mojich rodičov do vagónov a posielali ich do koncentračných táborov“. On sám sa dokonca začiatkom 90. rokov rozhodol žiť v susedných Čechách, ako známy politik vtedajšej VPN bol totiž vystavený permanentným útokom extrémistov pre svoj židovský pôvod. Gál kritizuje aj políciu – vražda Daniela Tupého je podľa neho tiež dôsledkom jej laxného prístupu k aktivitám extrémistov. „Dúfam, že uniforma policajta raz bude symbolom poriadku, istoty a bezpečnosti,“ hovorí Gál. Polícia sa však bráni, že najmä v poslednom období akcie extrémistov nielenže monitoruje, ale proti nim aj často zasahuje. Nedávno napríklad zakročila v obci Žaškov, kde niekoľko mladých ľudí hajlovalo a propagovalo rasizmus.
„Už nemôžu organizovať žiadne koncerty ani akcie hromadného charakteru,“ tvrdí odborník ministerstva vnútra pre oblasť extrémizmu, ktorý trvá na zachovaní svojej anonymity.
Bráni sa aj tajná služba, ktorá poskytla polícii len v tomto roku viac ako 30 spravodajských informácií o pôsobení extrémistov na území Slovenska. Je pritom zrejmé, že polícia a SIS majú v tomto prostredí aj vlastných agentov. Ako je možné, že o útoku na študenta Tupého nemali tušenie?
„Nemôžeme predsa denne monitorovať každého skína na Slovensku,“ reagoval Vladimír Šimko, hovorca SIS. Podľa odhadov tajnej služby sa totiž ich počet pohybuje od dvoch do troch tisíc.
.ultraľavica
O útokoch proti inak vyzerajúcim (orientovaným, zmýšľajúcim) ľuďom sa začalo otvorene hovoriť až po páde komunistického režimu. „Aj pred rokom 1989 sa určite vyskytli rasovo či kultúrne motivované útoky. Akurát sme o tom nevedeli, pretože sme žili za plotom zoologickej záhrady,“ tvrdí Gál. Hnutie skinhed, ktoré je najčastejšie spájané s podobnými útokmi, funguje tiež až od roku 1990. Na začiatku sa pritom snažilo nadviazať na odkaz slovenského štátu. „V tom čase to malo jasný ideologický podtón. Dominovali témy ako slovenský jazyk, Tiso, zlí čechoslovakisti,“ pripomína Gál.
V rokoch 1991 – 1993 sa na Slovensku uskutočnilo aj niekoľko dôležitých stretnutí s neonacistickými aktivistami zo zahraničia, ktoré mali vplyv na rozvoj ideologického zázemia. „Po roku 1995 prenikli na Slovensko aj zahraničné neonacistické skupiny,“ tvrdí policajný odborník na extrémizmus.
Dnes je to už podľa sociológa Gála viac o „bitkách, nenávisti a neschopnosti normálne žiť“. Ešte stále síce platí, že „holé hlavy“ spája najmä nenávisť voči prisťahovalcom a Rómom, no napríklad skíni považujú za nepriateľov aj komunistov či anarchistov. „Rovnako nenávidia zradcov vlastnej rasy – takzvaný biely odpad. To znamená narkomanov, prostitútky, kriminálnikov, homosexuálov či humanistov,“ dodáva policajný expert.
Dnes pôsobia na Slovensku dva typy extrémistov – pravicoví a ľavicoví. SIS však tvrdí, že ľavicový prúd – anarchisti, punkeri či marxisti – je výrazne slabší. „Je tu síce snaha o nejakú vnútornú štruktúru, no ani zďaleka nie sú takí nebezpeční ako ultrapravica. Je ich podstatne menej a nemajú ani potrebné kontakty v zahraničí,“ myslí si hovorca SIS. Podľa Šimka je rozdiel aj vo vonkajších prejavoch – kým ultrapravica pravidelne útočí proti rôznym skupinám obyvateľov, v prípade ultraľavice zatiaľ SIS nič podobné nezistila. Policajný expert však tvrdí: „V Bratislave existuje ľavicová extrémistická organizácia AABA. Máme poznatky, že napadli skupinu skínov, ktorí však násilný útok neohlásili.“
Najznámejšou ľavicovou extrémistickou skupinou, ktorá pôsobí aj na Slovensku, je Československá anarchistická federácia.
Vydáva mesačník A kontra a prevádzkuje aj webovú stránku. Podľa policajného odborníka je však verejnosť k ultraľavici omnoho zhovievavejšia, pretože navonok pôsobí menej agresívne: „Často sa však podceňuje, že v prípade realizácie jej cieľov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu demokracie a občianskych slobôd.“ Podobný názor má aj sociológ Gál: „Aj ultraľavica je nebezpečná. Stačí si spomenúť na rozbité výklady či autá počas demonštrácií proti globalizácii, MMF, NATO, G7 a podobne.“
.ultrapravica
Pravicový extrém, to sú najmä spomínaní skíni. Väčšinou ide o mladých ľudí – študentov učilíšť a stredných odborných škôl – vo veku 14 až 26 rokov. S ideológiou skinhed sa zoznamujú najmä prostredníctvom časopisov (skinzinov) a hudobných textov.
Na vzájomné spoznávanie používajú aj kryptogramy (14, 18, 88, ACAB a podobne). „Hnutie je doménou mužov, ženy sa v ňom objavujú skôr sporadicky. Často sú využívané ako návnada pri útokoch alebo útočia na príslušníčky iných skupín,“ hovorí policajný expert.
V symbolike pravicových extrémistov dominujú tri farby: čierna, biela a červená. Spomínanú kombináciu totiž vyhlásil za národné farby Adolf Hitler. Biela znamená čistotu rasy, národa. Červená je symbolom ohňa, ale aj krvi – pokrvného zväzku. Čierna znamená smrť, ale aj odhodlanie. „Symbolizuje nenávisť ku všetkým, ktorí ,prznia‘ čistú rasu, a predurčuje ich záhubu,“ vysvetľuje odborník ministerstva vnútra. Najväčšia koncentrácia skínov je v Bratislave, no problémové mestá sú aj Prievidza, Nitra, Trnava, Košice, Rožňava, Zvolen, Rimavská Sobota a Ružomberok. Skíni sa združujú do skupín, počet členov nie je fixný. „Často vytvárajú krátkodobé zoskupenia bez pevnej organizačnej štruktúry,“ hovorí Vladimír Šimko, hovorca SIS. „Skupinu vedie líder, ktorý získal vodcovstvo manipuláciou oddaných členov. V mnohých prípadoch nie je agresívny, skôr navádza ostatných členov k náhodným násilnostiam,“ dodáva policajný expert. Skíni útočia väčšinou len vtedy, keď sú v prevahe – najčastejšie chodia v skupine 4 až 7 ľudí. „Sú to ľudia z rozvrátených rodín, s veľmi nízkym vzdelaním, často z anonymných, beztvarých sídlisk. Vyznávajú kult sily a disciplíny,“ charakterizuje týchto ľudí sociológ Gál. Tajná služba zaznamenala aj pokusy o získanie vojenského výcviku – najmä v špeciálnych zložkách ozbrojených síl. „Motívom bolo poskytnúť takto získané skúsenosti ďalším členom extrémistických skupín,“ upresnil hovorca SIS. Okrem militantných zoskupení však na Slovensku pôsobia aj ľudia, ktorých spájajú predovšetkým hudobné aktivity. Tento typ extrémistov profituje z výroby a distribúcie zakázaných CD, organizuje koncerty, ale aj rôzne demonštrácie či pochody. „V mladých ľuďoch sa pokúšajú vyvolať pocit falošnej spolupatričnosti,“ tvrdí hovorca tajnej služby.
.ideológovia v pozadí
Čoraz väčším nebezpečenstvom je politická vetva skínov, ktorá nemá s hnutím formálne nič spoločné. „Navonok stoja bokom, sú intelektuálne vyspelejší, často ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí,“ pripomína Vladimír Šimko zo SIS. Títo ľudia odmietajú pouličné násilie, no v skutočnosti sú rovnakí rasisti či fašisti ako „vyholenci“ v bomberách. Do politického života zatiaľ našťastie neprenikli.
„Ešte nie sú natoľko organizovaní. Je to však rovnako nebezpečná skupina, keďže vieme, ako sa dá manipulovať s masami,“ dodal hovorca tajnej služby. „Títo ľudia sa len málokedy dostanú pred súd. Takisto nevieme nič o tom, kto financuje ich aktivity,“ tvrdí sociológ Gál. Policajný expert považuje za problém aj to, že sympatizanti extrémistických hnutí sa snažia prenikať do mládežníckych organizácií politických strán. Medzi najaktívnejšie skupiny pravicových extrémistov dnes patrí Biela sila (White Power), Národní socialisti, ale aj hnutie tzv. kresťanskej identity, ktoré pozostáva z ľudí, ktorí sa snažia nadviazať na údajne protižidovské tendencie v kresťanskom učení. „Naši“ extrémisti majú kontakty aj so zahraničím – predovšetkým s Čechmi, Britmi, Nemcami, Poliakmi, Srbmi, Maďarmi a Švédmi.
Na území Slovenska bol zaznamenaný pohyb členov zoskupení Blood and Honour, Hammer Skins, Front 14 a White Front. „Získali sme poznatky, že Slováci sa s nimi občas stretnú aj na rôznych akciách v zahraničí,“ tvrdí hovorca SIS. Napríklad na oslavách narodením bývalých pohlavárov Tretej ríše.
Podľa tajnej služby je ultrapravicová scéna na Slovensku pomerne roztrieštená, takže „obavy z ohrozenia ústavného poriadku nie sú namieste“. Podľa hovorcu SIS Šimka majú bezpečnostné zložky určitú výhodu aj v tom, že na Slovensko prichádza všetko o čosi neskôr: „Keď pozorne monitorujeme okolité krajiny, dokážeme predvídať aj vývoj scény na Slovensku.“ Je však evidentné, že individuálnym útokom, ako bol ten proti študentovi Tupému, polícia ani SIS zabrániť nedokážu. Aj preto je taký dôležitý hlas verejnosti, ktorý sa zdvihol po jeho smrti. „V Čechách boli za posledné roky len dva väčšie protesty proti neonacistom. Som milo prekvapený, že na Slovensku prišlo tentoraz tak veľa ľudí,“ komentoval preplnené námestia Fedor Gál.
Siedma obeť
ANDREJ BÁN
Ešte hodinu pred ohláseným zhromaždením v Bratislave ho takmer nič nepripomínalo. Izolované skupinky mohli byť pokojne diskutéri čakajúci na trolejbus. To iba aktivisti si pred socialistickou fontánou v tvare zemegule rozložili malý stolík s tlačovinami. Ľudia proti rasizmu. Pekné, priliehavé.
Ty kokso, teraz tam nechoďme, teraz tam natáčajú,“ povedala pritlmeným hlasom tvár s maskou inej tvári s maskou, keď chcela ísť zavesiť na plot prezidentského paláca čiernu vlajku s prečiarknutým hákovým krížom. Áno, pred plotom nakrúcali do večerných správ televízny standup.
No a?
Mládenci z Antify boli a chcú ostať neidentifikovateľní. Na okamih mi ich šatky na tvárach pripomenuli mexický Chiapas alebo západný breh Jordánu. Iba na okamih. A prišlo mi ľúto, že iní mládenci, tí holohlaví, si nielenže nezakrývajú zo strachu tvár, oni sa aj navyše škeria. Drzo a sebavedome. S tichým súhlasom prezidenta, ktorý vraj rešpektuje aj ich právo na názor, na tomto mieste pred „jeho“ palácom ohlásili svoje zhromaždenie na 17. novembra. To ešte netuším, že dnes sem prezident nepríde. Ani premiér. Vedľa seba budú už o hodinu stáť pod pódiom Hrušovský, Ševc, Zala a Fico; o kúsok ďalej Csáky a iní. Nie, oni dnes na pódium zabezpečené Ľuďmi proti rasizmu nevystúpia. Veď napokon nechcú na hroznej smrti študenta s dlhými vlasmi a gitarou vytĺkať politický kapitál. Sympatické. Zároveň však akési ustráchané. Tak mi napadá, že nech robia, čo robia, obyčajnými občanmi nebudú. Musia strpieť nájazdy prudkých lámp na kamerách, ktoré sú na nich namierené vždy vo chvíli, keď je o nich reč. Vždy, keď ich ktosi paušalizujúco obviňuje. Napríklad z doterajšej primalej aktivity, možno až pasivity polície a orgánov činných v trestnom konaní voči prejavom extrémizmu a rasizmu. Skutočne sú medzi policajtmi skíni či ich sympatizanti? Kam až zasahujú metastázy? Expert hovorí o troch stovkách skínov. Sú teda spočítaní. Vo chvíli päťtisícového zhromaždenia, pokojného sviečkového protestu proti neonacizmu, nevieme ani to, kto sú páchatelia vraždy Daniela Tupého. Teraz tu však stoja „tí politici “ obdarení z vôle ľudu kolektívnou vinou. Najostrejšie im to vmietla do tváre rozhorčená herečka Zuzana Fialová: „zlodeji a klamári z vlády“. Ficov slovník. Byť na mieste politikov, ktorí sem prišli, cítil by som sa oprávnene hlúpo. Nevidím, či sa v tej chvíli Fico jemne usmieva.
Paralelné fašizoidné Slovensko ostáva pritom aj naďalej mýtickou nepoznanou hrozbou. Hrozbou, ktorá sa paradoxne nebojí ukázať svoju tvár. Je naozaj smutné, že musela prísť až siedma vražda. Doterajších šesť obetí, Rómov a teda Neslovákov, sme vytesnili z vedomia. Príznačné boli názory rozhorčených matiek v televíznych anketách. „Tak som si predstavila, že by sa to stalo môjmu synovi,“ vraveli unisono so slzami na krajíčku. Žiaľ, ani empatická materská imaginácia nedokáže ignorovať farbu pleti. „Môj syn“ je u nás ešte stále biely syn. V čase, keď pokojný protestný sprievod prechádzal cez Dunaj, som v Charlie´s otváral filmový festival Jeden svet, organizovaný občianskym združením Človek v ohrození. Vlani som na tomto mieste hovoril o zdanlivo vzdialených vojnách a konfliktoch v Ázii, Afrike či Latinskej Amerike. Mrazivá paralela.
Nemohol som teraz nepovedať, že našu Áziu, Afriku či Latinskú Ameriku máme (aj) na druhom brehu Dunaja. Náš človek v ohrození má meno. Volal sa Daniel. Čo s tým urobíme?
Never - ľuďom, zradia ťa Neboj sa - ničoho, inak ťa strach oslabí a zničia ťa Nepros - nikdy, tvoju prosbu pochopia ako slabosť
vzkazů:
19
| registrován od:
24. October 2005 18:32
| poslední návštěva:
25. June 2006 16:38
