posláno:
4. October 2005 08:24
http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=print_nazory&cl=2408025
Polemika
Aké je náboženstvo únie?
Španieli Carlos Baturin a Emilio Menendez, prvý homosexuálny pár zosobášený v krajine, si asi nemyslia, že vlastne stelesňujú úpadok hodnôt starého kontinentu. FOTO TASR/AFP
Euroamerická civilizácia sa sekularizuje. Kresťanstvo prestáva určovať charakter spoločností, ktoré do rozhodujúcej miery vyformovalo. Vlna sekulárneho liberalizmu provokuje konflikt s ich základmi, založenými na hodnotách a morálke spojených s kresťanstvom. Dôkazov je viac - stačí spomenúť udalosti posledných mesiacov.
O čom svedčia homosexuálne sobáše
Španielsky parlament legalizoval homosexuálne sobáše a takéto právne normy už existujú v Belgicku a Holandsku. V Španielsku im navyše zákon umožnil adoptovať deti. Podobné iniciatívy sa objavujú aj v ďalších krajinách únie. Analogicky boj o uznanie homosexuálnych partnerstiev prebieha v jednotlivých štátoch USA. Je to nielen spor o pozíciu kresťanských inštitúcií v kultúrnom, hospodárskom a duchovnom živote, ale predovšetkým spor o budúcnosť civilizácie. Kde radikálny liberalizmus víťazí, tam sa mu postupne prispôsobujú zákony a mení sa morálka i politické prostredie.
Ľavica, ako aj radikálne liberálne prúdy vo všeobecnosti odmietajú náboženstvo ako také a spochybňujú historickú úlohu kresťanských cirkví. Zabúdajú pri tom na prínos katolíckej cirkvi, ktorá zabezpečila premostenie s antickou vzdelanosťou, kultúrou a zmyslom pre právo v období po zániku Rímskej ríše. Kresťanská teológia založila posvätnosť každého indivídua a priniesla myšlienku rozdelenia a obmedzenia moci. Pre historickú amnéziu, ktorá je priestoru strednej Európy vlastná, spomeňme, že to boli aj kresťanské cirkvi, ktoré v krajinách pod sovietskym jarmom mobilizovali občanov, nedovolili im rezignovať na politickú, náboženskú a ekonomickú slobodu a po zrútení komunizmu prispeli k budovaniu fungujúcej občianskej spoločnosti, ako i sociálneho a vzdelávacieho systému.
Pod vplyvom skompromitovania komunistických režimov a vytriezvenia z charakteru rovnostárskej spoločnosti došlo aj k modifikácii ľavicovej ideológie. Tá sa priblížila k radikálnym liberálnym prúdom, spochybňujúcim tradičný obraz človeka a spoločenských inštitúcií - rodiny, náboženstva a rodovej diverzity - a našla si tak svoju "postmodernú agendu" vyjadrenú v sekulárnom liberalizme, ktorého nástup so sebou nesie dosahy v dvoch rovinách - civilizačnej a politickej. Z pohľadu civilizačného je evidentné, že európske národy vymierajú, mimo manželstva sa rodí čoraz viac detí a zmysel pojmu rodina sa vyprázdňuje. S úpadkom tradičného vnímania rodiny je Európa vystavená demografickej implózii a vzrastajúcim imigračným tlakom.
Multikulturalizmus - najväčšia hrozba
Je symptomatické, že spomínané politické prúdy vnímajú silný imigračný tlak z Turecka, Alžírska a ďalších krajín pozitívne a vítajú trend, ktorý oslabuje vnímanie EÚ ako "kresťanského klubu". Rétorika označujúca potraty ako právo voľby, požiadavku na svätenie žien za kňazov ako odbúravanie rodovej diskriminácie a boj za právo homosexuálov adoptovať deti ako výdobytok demokracie je v konečnom dôsledku proticivilizačná. Výsledkom je rastúca tolerancia k sebeckému individualizmu, náhodnému sexu a pôžitkárstvu, v horšom prípade kultúra zameraná proti životu - interrupcie a eutanázie. Je pozoruhodné, že ľavica a liberáli hlásajú možnosť "voľby" - ktorá v prípade základných etických otázok vedie k morálnemu relativizmu (otázka interrupcií) - a na strane druhej možnosť "voľby" obmedzujú (otázka sociálnej zodpovednosti). Právo "voľby" nie je pozitívne samo osebe - tak ako všetko, závisí od obsahu. Veď aj na začiatku korupcie či krádeže je nejaká "voľba".
Syntéza liberalizmu a ľavicovej ideológie vyvrcholila v ideológii multikulturalizmu - najväčšej hrozbe západnej civilizácie 21. storočia. Multikulturalizmus ako uvažovanie, ktoré oponuje tvrdeniu, že by sa imigranti mali prispôsobiť hostiteľskej kultúre, podmýva európske spoločnosti priamo v základoch. Etnické skupiny, ktoré sa v západných spoločnostiach neasimilovali a udržali si náboženskú i politickú lojalitu, zvyšujú riziko naplnenia tzv. nahradzovacej migrácie, ktorá by znamenala vystriedanie historických národov.
Vytláčanie väčšiny
V politickej rovine sekulárny liberalizmus mobilizuje pri ochrane "marginalizovaných a diskriminovaných" skupín, a zároveň má tendenciu vytláčať "veriacu väčšinu". Vyjadrovať kresťanské názory je minimálne rovnocenné s právom prezentovať sekularistické postoje, lebo náboženská diverzita a pluralita sú základom demokratickej spoločnosti. Prezentácia konzervatívnych morálnych postojov Rocca Buttiglioneho a následné stop, ktoré mu dala euroľavica ako kandidátovi na komisára, bolo výsmechom demokracii. V tomto zmysle sa rozdiel medzi Európu a USA sa ešte viac prehĺbil. Euroľavica sa neuspokojila s oddelením cirkví od štátu (ktoré prinieslo viaceré pozitíva) a zámerne spája túto otázku s oddelením náboženstva od spoločnosti, ktorú využíva ako prostriedok politického boja. Tento trend je v USA pomalší, keďže osídľovanie kontinentu a budovanie krajiny sa tu uskutočnilo prelínaním politiky a náboženských imperatívov, ktoré viedlo Tocquevilla k myšlienke, že "idey kresťanstva a idea slobody sú tak komplexne prepojené, že keby ste sa pokúsili oddeliť náboženstvo od americkej demokracie, zničili by ste demokraciu".
Presne to sa momentálne v Európe deje a prispieva tomu i charakter bruselskej politiky, ktorá zužuje nazeranie na predstavu spoločnosti s jedným liberálnym prúdom, ktorý sám seba označuje za jediný neutrálny a všetkými akceptovateľný. Výsledkom je, že politické a kultúrne zjednocovanie Európy prebieha v konfrontácii s jej civilizačnými základmi. Prirodzená duchovná jednota Európanov si a priori nevyžaduje politickú unifikáciu. Naopak, umelá politická unifikácia riadená z Bruselu si vynucuje duchovnú jednotu, ktorú hľadá v náhradných ideológiách - multikulturalizme, sekulárnom liberalizme, genderovej ideológii atď.
Budovanie politického systému, spoločenských inštitúcií a snaha dobehnúť Západ v ekonomických parametroch po páde komunizmu u nás zatlačili do úzadia otázky etiky, morálky, politickej kultúry a postavenia náboženstva v spoločnosti. Podľa sociologických prieskumov 80 percent slovenských občanov odmietajú zákon umožňujúci homosexuálne manželstvá. Dokazuje to, že slovenská spoločnosť je napriek posunu v poslednom desaťročí konzervatívna v základných otázkach, čo je spôsobené jej kresťanskými základmi. Nie je to hanba, ale skôr dobrý základ na to, aby sa naša spoločnosť postavila civilizačným výzvam a nepodľahla sekulárnemu liberalizmu bruselských elít, úradov a jurisdikcie.
FRANTIŠEK CHOVANEC
(Autor je politológom a historikom)
vzkazů:
3022
| registrován od:
25. July 2003 16:32
| poslední návštěva:
14. November 2015 07:58
Takhle si děláš kapánek ostudu.
Celkom vám to tu frčí.
slabost pro ponorky mi nedá, abych sem nedala odkaz: 
ach jo...snad to dopadne dobře
nedávno jen tak tak neodsoudili starého dědečka, kterej se bránil nalíčením pasti proti opětovnému vykrádání chaty, no a samozřejmě, že zloděj si trošku ublížil 
