posláno:
10. January 2005 13:43
brundibar:
1. Treti stav bol tak roznorody a casto medzi sebou vobec nesuvisiaci celok, resp. oznacenie pre tento celok, ze tazko to brat v uvahu. Ti, co sa zucastnili na pochode na Bastilu bola prevazne spodina (alebo jemnejsi vyraz: ludia co v spolocnosti okupovali nizsie priecky hierarchie) alebo ludia s nizsou urovnou intelektu. Ani jeden pravnik a uz vobec financnik, ci bankar by tam nesiel ani omylom, ibaze by sa zblaznil. Financnici a bankari ale celkovo obchodnici mali dost privilegii vo svojej cinnosti, ze by sa im to snad ani neoplatilo... Okrem toho Bastila nebola dobyta, ale sa vzdala...
2. K Deklaracii: myslel som vo vztahu k dalsiemu vyvoju revolucie ve Francii, nie celkovo - cize s tym, co si napisal suhlasim. Mnohe z toho sa vsak sa vyskytlo uz v deklaracii a dokumentoch pri vzniku Spojenych statov (hoci je jasne odkial tie myslienky do istej miery isli...). Vsimni si vsak, ze asi najpodstatnejsi clanok - "Ludia sa rodia a zomieraju slobodni. Sloboda spociva v tom, ze clovek moze robit vsetko, co neskodi inemu." (ak si ho dobre pamatam...) - presiel vyznamnymi zmenami. Neskor sa pisalo uz iba: sloboda spociva v tom, ze clovek moze robit vsetko, co neodporuje zakonom." (Ustava z roku 1795 - Direktorium). Uplne ina formulacia, a znacne restriktivna, pretoze vies, ze zakony samo o sebe su pre cloveka obmedzujuce... a v konecnom dosledku obmedzuju aj slobodu konania cloveka! Teraz su sucastou francuzskej ustavy tie clanky z augusta 1789, ale skor formalne a aby nabrala trochu historickeho razu. Pod slobodou si filozofi (pouzivam len zjednoduseny pojem) v 18. storoci predstavovali nieco ine ako my teraz. Ano deklaracia sa stala inspiraciou aj pre ine, ale tie staty si zobrali len tie pismena a unikal im charakter, rozdelenie a pochopenie franc. spolocnosti.
K Napoleonovi: ja som hovoril o ustave, precitaj si ju kompletne a dosledne a zistis, co si Napoleon predstavoval pod slobodou a legislaturou... jediny zakonodarca som ja! ... k tomu nabuduce.
3. Louis XVI neustupil po 14. juli, pretoze este koncom septembra a zaciatkom oktobra disponoval vojskom a hlavne cudzimi plukmi (flandersky pluk bol jeden z nich). Ustupil tym, ze suhlasil s prestahovanim sidla do Pariza.
4. rozdiel v ponimani...
5. Slachta chcela revoluciu po vzore Slavnej revolucie v Anglii v rokoch 1688 - 89. Revolucia vobec nemusi byt nasilna, staci iba myslenie... Cast slachty sa primkla ku kralovi, ale len preto, ze udalosti nabrali smer, ktory nechceli. Potom si vsak uvedomili, ze im to prinasa vyhody - obmedzia moc krala cez NZ, az na to, ze to nedomysleli a podcenili vplyv faktorov, ktore su myslim obecne zname: mesto Pariz, agitacia, ziskavanie ludi (co slachta v tom case uz velmi nevedela), slaba spolupraca s royalistami v ciernom (byvali zastupci tretieho stavu), pre slachtu bolo ponizenie sediet v jednej sale s neurodzenymi (alebo dokonca s malo urodzenymi). Preco by aj? ked v Anglii sedeli oddelene v House of Lords? Nabuduce dokoncim, mam malo casu...
1. Treti stav bol tak roznorody a casto medzi sebou vobec nesuvisiaci celok, resp. oznacenie pre tento celok, ze tazko to brat v uvahu. Ti, co sa zucastnili na pochode na Bastilu bola prevazne spodina (alebo jemnejsi vyraz: ludia co v spolocnosti okupovali nizsie priecky hierarchie) alebo ludia s nizsou urovnou intelektu. Ani jeden pravnik a uz vobec financnik, ci bankar by tam nesiel ani omylom, ibaze by sa zblaznil. Financnici a bankari ale celkovo obchodnici mali dost privilegii vo svojej cinnosti, ze by sa im to snad ani neoplatilo... Okrem toho Bastila nebola dobyta, ale sa vzdala...
2. K Deklaracii: myslel som vo vztahu k dalsiemu vyvoju revolucie ve Francii, nie celkovo - cize s tym, co si napisal suhlasim. Mnohe z toho sa vsak sa vyskytlo uz v deklaracii a dokumentoch pri vzniku Spojenych statov (hoci je jasne odkial tie myslienky do istej miery isli...). Vsimni si vsak, ze asi najpodstatnejsi clanok - "Ludia sa rodia a zomieraju slobodni. Sloboda spociva v tom, ze clovek moze robit vsetko, co neskodi inemu." (ak si ho dobre pamatam...) - presiel vyznamnymi zmenami. Neskor sa pisalo uz iba: sloboda spociva v tom, ze clovek moze robit vsetko, co neodporuje zakonom." (Ustava z roku 1795 - Direktorium). Uplne ina formulacia, a znacne restriktivna, pretoze vies, ze zakony samo o sebe su pre cloveka obmedzujuce... a v konecnom dosledku obmedzuju aj slobodu konania cloveka! Teraz su sucastou francuzskej ustavy tie clanky z augusta 1789, ale skor formalne a aby nabrala trochu historickeho razu. Pod slobodou si filozofi (pouzivam len zjednoduseny pojem) v 18. storoci predstavovali nieco ine ako my teraz. Ano deklaracia sa stala inspiraciou aj pre ine, ale tie staty si zobrali len tie pismena a unikal im charakter, rozdelenie a pochopenie franc. spolocnosti.
K Napoleonovi: ja som hovoril o ustave, precitaj si ju kompletne a dosledne a zistis, co si Napoleon predstavoval pod slobodou a legislaturou... jediny zakonodarca som ja! ... k tomu nabuduce.
3. Louis XVI neustupil po 14. juli, pretoze este koncom septembra a zaciatkom oktobra disponoval vojskom a hlavne cudzimi plukmi (flandersky pluk bol jeden z nich). Ustupil tym, ze suhlasil s prestahovanim sidla do Pariza.
4. rozdiel v ponimani...
5. Slachta chcela revoluciu po vzore Slavnej revolucie v Anglii v rokoch 1688 - 89. Revolucia vobec nemusi byt nasilna, staci iba myslenie... Cast slachty sa primkla ku kralovi, ale len preto, ze udalosti nabrali smer, ktory nechceli. Potom si vsak uvedomili, ze im to prinasa vyhody - obmedzia moc krala cez NZ, az na to, ze to nedomysleli a podcenili vplyv faktorov, ktore su myslim obecne zname: mesto Pariz, agitacia, ziskavanie ludi (co slachta v tom case uz velmi nevedela), slaba spolupraca s royalistami v ciernom (byvali zastupci tretieho stavu), pre slachtu bolo ponizenie sediet v jednej sale s neurodzenymi (alebo dokonca s malo urodzenymi). Preco by aj? ked v Anglii sedeli oddelene v House of Lords? Nabuduce dokoncim, mam malo casu...
"Vexilla Regis prodeunt"
vzkazů:
18
| registrován od:
4. January 2005 13:17
| poslední návštěva:
12. January 2005 13:51
Až budeš mít čas, můžeme se pustit do těch komisí a dalších věcí.